Syn.: Armeria labradorica Wallr., Armeria labradorica var. submutica (Blake) H. F. Lewis, Armeria sibirica Turcz. ex Boiss. in DC., Armeria maritima subsp. arctica (Cham.) Nultém, Armeria vulgaris f. arctica Cham., Armeria maritima subsp. labradorica (Wallr.) Nultém, Armeria maritima var. labradorica (Wallr.) G. H. M. Lawrence, Armeria maritima var. sibirica (Turcz. ex Boiss) G. H. M. Lawrence, Armeria scabra subsp. sibirica (Turcz. ex Boiss) Hyl.
Čeľaď: Plumbaginaceae Juss. – olověncovité / olovníkovité
Rozšírenie: Taxón s nedostatočne známym, rozsiahlym, cirkumpolárnym areálom, čo súvisí najmä s nejednotným chápaním taxónov vyčlenených z široko chápaného okruhu Armeria maritima (viď poznámku). V Európe je udávaný z najsevernejších oblastí Škandinávie a z Islandu, ďalej na východ v Ázii pobrežím Severného ľadového oceánu. V Severnej Amerike sa vyskytuje v najsevernejšej časti vrátane kanadských arktických ostrovov a Grónska, na juh až po Oregon a Colorado.
Ekológia: Rastie vo viacerých typoch arktických biotopov, na miestach s nezapojenou vegetáciou – morské pobrežia, piesočné duny, dryasová kamenistá tundra. Vyhľadáva suché miesta, často vystavené vetru, vyžaduje hlinité, piesčité alebo kamenisté pôdy bez organických prímesí. Kvitne v júni až júli.
Opis: Trváca, 5–20(–30) cm vysoká, trsnatá rastlina. Byľ priama, vyrastajúca z listovej ružice, bezlistá, hore viac alebo menej výrazne fialovkasto sfarbená, chlpatá. Trávovité listy v prízemnej ružici, jednoduché, vždyzelené, 50–100 mm dlhé a 1–1,5(–2,5) mm široké, hladké, čiarkovito kopijovité. Súkvetie na konci byle, husté, guľovité, zložené z 30–50 kvetov, 5–15(–20) cm v priemere. Kalich lievikovitý, biely, zelený alebo priesvitný, kališné lístky v čase kvitnutia 3–4 mm dlhé, chlpaté, okvetné lístky dlhšie ako kalich, v puku fialové, neskôr v čase kvitnutia ružové, dlhé 7–9 mm, na vrchole 3–3,5, na báze do 0,6 mm široké. Plod je tobolka, rastliny v Arktíde plodia iba zriedkavo.
Poznámka: Taxón A. scabra je vyčlenený z okruhu A. maritima, ktorý sa vo svojom rozsiahlom areáli rozpadá na niekoľko taxónov, ktoré sú v jednotlivých koncepciách chápané rôzne (na úrovni druhov, poddruhov alebo variet). V úzkom ponímaní má centrum rozšírenia v Severnej Amerike, v jej najsevernejšej časti od Aljašky až po Newfounland a v Grónsku, kde rastie v celej nezaľadnenej časti až po severné pobrežie. Ďalšia časť areálu siaha od najsevernejšej Škandinávie severom až za Ural, zhruba po úroveň Novosibírskych ostrovov.
Foto: 4. 7. 2010 (Grónsko, Kangerlussuaq).