České mená: světlík stopečkatý (Dostál 1989)
Slovenské mená: očianka stopkatá (Goliašová et al. 1997, Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Orobanchaceae Vent. – zárazovité
Rozšírenie: Endemický taxón známy iba z Veľkého Rozsutca v Malej Fatre.
Ekológia: Skalky a nezapojené plôšky v ostrevkových trávnikoch subalpínskeho stupňa. Kvitne od júla do septembra.
Opis: Jednoročná, útla, (7–)10– 20(–30) cm vysoká rastlina. Byľ je priama alebo vystúpavá, jednoduchá alebo rozkonárená, zelená, červenkastá až hnedastá, chlpy zohnuté, kučeravé. Listy v dolnej časti byle iba krátko stopkaté, obrátene vajcovité, na báze klinovité, s 1–2 pármi tupých zubov. Listy v strednej a hornej časti stonky zreteľne kratučko stopkaté, vajcovité až podlhovasto vajcovité, s 2–4 pármi tupých až tupo končistých zubov. Listene taktiež zreteľne krátko stopkaté, striedavé až protistojné, husto usporiadané, zvyčajne širšie a dlhšie ako horné listy, na okraji s 2–4(–5) pármi končistých alebo krátko ostitých zubov. Klas mnohokvetý, na vrchole hustý, kvety zreteľne krátko stopkaté (0,3–0,8 mm). Kalich 5–6 mm dlhý, holý, len na žilách a okrajoch zubov krátko štetinkatý, v čase plodu zväčšený, zuby kalicha dlho končisté. Koruna 7–9(–10) mm dlhá, dolný pysk o čosi dlhší ako horný. Plodom sú krátko stopkaté tobolky.
Ohrozenie a ochrana: Na Slovensku patrí medzi zákonom chránené druhy a v Červenom zozname SR je hodnotená ako ohrozená (EN).
Poznámka: Na základe stopkatých listov v našej flóre ľahko rozoznateľná očianka. Je radená do série Petiolares Pugsley, ktorej ďalšie taxóny sú zatiaľ známe najbližšie až z Krymu a Kaukazu.
Foto: 18. 8. 2017 (Slovensko, Malá Fatra, Veľký Rozsutec).