Syn.: Epipactis purpurata subsp. pseudopurpurata (Mered’a) Kreutz, Epipactis viridiflora subsp. pseudopurpurata (Mered’a) Kreutz
České mená: kruštík nepravý (Kubát 2002)
Slovenské mená: kruštík útly (Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Orchidaceae – vstavačovité
Rozšírenie: Druh s malým areálom, vyskytuje sa v pohoriach stredného Slovenska v Strážovských vrchoch a Bielych Karpatoch, odkiaľ zasahuje do lesných Bielych Karpát na Morave, kde je známy z niekoľkých lokalít.
Ekológia: Vyskytuje sa v tienistých vápnomilných bučinách, prípadne dubohrabinách, najčastejšie na dolomitoch. Zvyčajne na miernejších, smerom na sever orientovaných svahoch. Kvitne v druhej polovici júla až začiatkom augusta.
Opis: Trváca bylina vysoká (10–)15–30 cm, stonka je tenká, (modro–)fialovo zfarbená, v súkvetí páperistá. Listy 1–4, veľké 2,5–7 × 0,5–2,8 cm. V súkvetí je 3–10(–15) kvetov, sú samoopelivé, bielo zeleno fialové. Vonkajšie okvetné lístky sú 8–11,5 × 3–5 mm veľké, epichil je okrúhlasto srdcovitý, dlhý 3–4 mm, široký 4–5,5 mm, (zelenkasto-)biely, bazálne hrbolčeky fialovo ružové, viscídium chýba, ak je prítomné, je spravidla nefunkčné. Postavenie blizny k osi stĺpika je zvyčajne kolmé, avšak niekedy sa v jednom súkvetí vyskytujú šikmo i kolmo postavené blizny. Kvety môžu byť niekedy kleistogamické.
Ohrozenie a ochrana: V ČR je zaradený medzi kriticky ohrozené taxóny (C1r), na Slovensku medzi zraniteľné (VU) a je tu tiež chránený zákonom (§). Zahrnutý i pod ochranu CITES.
Poznámka: Druh bol opísaný v roku 1996 v Strážovských vrchoch, kde je relatívne bežný. Niektorí autori, ktorých názor je v súčasnosti prijatý aj v databázach (Plant List, Euro+Med PlantBase) tento taxón neakceptujú a zahŕňajú ho pod druh Epipactis purpurata. Taxón je však morfologicky spoľahlivo a ľahko odlíšiteľný, má tiež odlišné ekologické nároky. Na spoločných lokalitách sa stretávajú len veľmi zriedka.
Foto: 21. 7. 2007, 27. 7. 2008, 28. 7. 2009 (Slovensko, Strážovské vrchy, Rokoš).