RUBUS CANESCENS DC. – ostružiník šedavý / ostružina plstnatá

Syn.: Rubus cedrorum Kotschy ex Boiss., nom. inval., Rubus tomentosus var. canescens (DC.) Wirtg.
České mená: ostružiník šedavý (Kubát 2002)
Slovenské mená: ostružina plstnatá (Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Rosaceae – růžovité / ružovité

Rubus canescens

Rozšírenie: Druh je rozšírený na juhozápade Európy v Portugalsku, Španielsku, Francúzsku, v strednej Európe, v juhovýchodnej Európe v Albánsku, na Kréte, na východ až po Krym. V Ázii rastie na Kaukaze, v Izraeli, Turecku, Sýrii a Libanone. Vyskytuje v južných oblastiach Slovenska, v ČR hlavne v teplejších oblastiach.

Ekológia: Rastie v listnatých lesoch teplejších oblastí najmä v dúbravách, na ich okrajoch, na lúkach, popri cestách často spolu s inými druhmi rodu, na lúkach a pasienkoch.

Rubus canescens

Opis: Ker s poliehavými, oblúkovitými výhonkami, hviezdicovito páperistými alebo so zväzočkovitými chlpmi. Žliazky a ostníky sú veľmi riedke, ostne mäkké, nerovnaké, najpevnejšie sú kosákovité. Listy malé, 3–5-početné, na líci sivo plstnaté, na rube bielo plstnaté, koncový lístok kosoštvorcový, 4× dlhší ako stopka, na báze zaokrúhlený alebo srdcovitý, veľmi hrubo zastrihovane zubatý, viac menej končistý. Súkvetie predĺžené s plstnatým vretenom, bez žliazok. Kvetné stopky sú vystúpavé, tenké, s malými žltými ostňami. Listene sú kopijovité, dolné 3-úkrojkové. Kalich je sivobielo plstnatý naspäť odstávajúci, niekedy ostníkatý. Korunné lupienky malé, podlhovasté, žltobiele. Biele tyčinky sú také dlhé zelené čnelky.

Ohrozenie a ochrana: V Česku je radený medzi ohrozené taxóny (C3).

Rubus canescens
Rubus canescens
Rubus canescens

Foto: 5. 7. 2012 (Slovensko, Ladice).