Pri prieskume pražských železničných staníc sme zaznamenali aj desať inváznych druhov rastlín, ktoré môžu spôsobovať zdravotné problémy. Štyri patria medzi invázne archeofyty (Bryonia alba, Conium maculatum, Melilotus officinalis a Tanacetum vulgare) a šesť medzi invázne neofyty (Ailanthus altissima, Ambrosia artemisiifolia, Mahonia aquifolium, Rhus typhina, Robinia pseudacacia a Symphoricarpos albus).
Pravdepodobne najviac škodlivým druhom je ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia) – dokáže spôsobovať alergie aj bez priameho kontaktu s rastlinami (druh bol nájdený na staniciach Praha-Bubny, Holešovice, Libeň, Vršovice). Ostatné druhy spôsobujú problémy iba pri kontakte s nimi či až po požití niektorej ich časti. Pozrime sa na ich jedovaté účinky (ale aj liečivé účinky alebo iné využitie) podrobnejšie.
Pavol Eliáš jun.
Kvetena pražských železničných staníc: nepôvodné druhy rastlín
Recentná flóra akejkoľvek geografickej oblasti zahŕňa ako druhy pôvodné (autochtónne), tak aj druhy nepôvodné (allochtónne). Nepôvodné druhy rastlín sa začali šíriť hlavne po neolitickej revolúcii (t. j. v mladšej dobe kamennej), ktorá znamenala zásadnú zmenu spôsobu života pravekých ľudí – z lovca a zberača sa postupne stal pestovateľ a chovateľ a vzniklo poľnohospodárstvo / zemědělství. Väčšina pestovaných rastlín (i domácich zvierat) však nemá pôvod v Európe a dostali sa sem výmenou tovarov a tiež migráciou obyvateľstva, predovšetkým z Ázie. Ruka v ruke so semenami pestovaných rastlín (tiež označovaných ako kultúrne rastliny) sa do nových oblastí šírili i ďalšie druhy, ktoré človek priamo nevyužíval. Práve naopak, často to boli nepríjemné a, vzhľadom na vtedajšie technológie, ťažko zničiteľné buriny / plevele (napr. kúkoľ poľný, černuška roľná, mätonoh mámivý). Tie, ktoré sa k nám dostali asi do roku 1500 (resp. do objavenia Ameriky v roku 1492), označujeme ako archeofyty, ostatné sú neofyty.
Kvetena pražských železničných staníc: okrasné letničky a trvalky
Okrasné rastliny ľudia pestovali od praveku. Spočiatku to boli len domáce druhy, ale človek je tvor nespokojný, vždy pozerá k susedovi za plot – a tak začal prinášať dekoratívne rastliny aj zo vzdialených oblastí či dokonca z iných kontinentov.
Kvetena pražských železničných staníc: pôvod inváznych druhov
Návštevníkom webu BOTANY.cz sme už predstavili výsledky mapovania inváznych druhov na staniciach Hlavného mesta Praha. Len pripomeniem, že počas prieskumu v rokoch 2008 a 2009 sme tu celkovo zistili 57 inváznych taxónov (11 % všetkých zistených taxónov), z toho 16 inváznych archeofytov (3 % všetkých zaznamenaných taxónov) a 41 inváznych neofytov (8 % všetkých zistených taxónov). Pozrime sa teraz na pôvod týchto rastlín.
Kvetena pražských železničných staníc: úžitkové rastliny
Úžitkové rastliny (označované tiež ako kultúrne rastliny) sú druhy, ktoré človek masovo pestuje pre svoju obživu či obživu hospodárskych zvierat a tiež ako surovinu pre niektoré druhy priemyslu (tabakový priemysel, cukrovarníctvo atď.). Počas ich prevozu po železnici sa plody a semená dostávajú do koľajísk, kde často na ďalší rok vyklíčia. Pri mapovaní železničných staníc hlavného mesta sme zaznamenali 12 takýchto taxónov (2,3 %), z toho najviac bolo obilnín a pseudo-obilnín (6 druhov, teda 50 % zistených úžitkových druhov), druhou najpočetnejšou skupinou boli zeleniny a ovocie (4 druhy, teda 34 %) a po jednom druhu boli zastúpené koreniny (8 %) a olejniny (8 %).
LACTUCA TATARICA (L.) C. A. Mey. – locika tatarská / šalát tatársky
Syn.: Sonchus tataricus L., Agathyrsus tataricus D. Don, Lagedium tataricum (L.) Soják, Mulgedium tataricum (L.) DC.
České mená: locikovník tatarský (Dostál 1989), locika tatarská (Kubát 2002)
Slovenské mená: šalát tatársky (Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Asteraceae – hvězdnicovité / astrovité
LEPIDIUM CARTILAGINEUM subsp. CRASSIFOLIUM (Waldst. et Kit.) Thell. – řeřicha chrupavčitá tučnolistá / žerucha chrupavkatá tučnolistá
Syn.: Lepidium crassifolium Waldst. et Kit.
Čeľaď: Brassicaceae – brukvovité / kapustovité
LIMONIUM OLEIFOLIUM Mill. – limonka
Syn.: Limonium virgatum (Willd.) Fourr., Statice oleifolia (Mill.) Scop., Statice virgata (Mill.) Scop., Taxanthema virgata (Willd.) Sweet
Čeľaď: Plumbaginaceae Juss. – olověncovité / olovníkovité
LOLIUM TEMULENTUM L. – jílek mámivý / mätonoh mámivý
České mená: koukol vlaský (Hájek 1562), koukol (Zalužanský 1592), sněť pšeničná (Huber 1596), koukol (Kropf 1753), jílek mejlek (Berchtold et Presl 1820), jílek mylný (Opiz 1852), jílek mámivý (Kubát 2002)
Slovenské mená: mátonoh jedovatý, lelek, lulok, kúkol, myší kúkol, sněť, jílek, blen (Reuss 1853), mätonoh mámivý (Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Poaceae – lipnicovité
LYTHRUM TRIBRACTEATUM Salzm. ex Spreng. – kyprej trojlistenný / vrbica drobná
Syn.: Lythrum bibracteatum Salzm. ex DC., Lythrum dibracteatum Guss., Lythrum salzmanni Jord.
Čeľaď: Lythraceae J. St.-Hil. – kyprejovité / vrbicovité
Margittai, Antal
Antal (Anton, Antonín) Margittai sa narodil 7. septembra 1880 v obci Palánok (dnes časť Mukačeva) a zomrel 17. júla 1939 v Mukačeve. Významný uhorský botanik – znalec karpatskej flóry a tiež stredoškolský pedagóg.