Syn.: Androrchis spitzelii subsp. cazorlensis (Lacaita) D. Tyteca er E. Klein, Barlia cazorlensis (Lacaita) Szlach., Orchis cazorlensis Lacaita, Orchis laxiflora subsp. cazorlensis (Lacaita) O. Bolòs et Vigo
Čeľaď: Orchidaceae – vstavačovité
Rozšírenie: Vyskytuje sa v horách stredného a východného Španielska, pravdepodobne aj v Maroku a na Malorke.
Ekológia: Rastie v riedkych ihličnatých lesoch, v polotieni na mierne vlhkých miestach, na kyslých až neutrálnych substrátoch, vo výškach od 900 až do 1850 m n. m. Kvitne v máji a júni.
Opis: Trváca hľuznatá rastlina, 18–38 cm vysoká. Má v ružici 2–6 listov, které sú 4–11 cm dlhé a 1,5–4 cm široké. Súkvetie je riedke, s 10–30 kvetmi, pysk sa rozširuje skôr a nie je tak vypuklý ako u nominátneho O. spitzelii, má kratšiu ostrohu, ktorá zasahuje len do polovice pysku (5–9 mm). Súkvetie je užšie a redšie. Kvety sú bledšie, prilba je zelenšia, nebodkovaná alebo jemne bodkovaná zvnútra. Vonkajšie okvetné lístky sú kopijovité, pysk je mierne dlhší a širší, je ružový až biely, okraje sú jemne vrúbkované, často naspäť zahnuté.
Ohrozenie a ochrana: Druh je chránený medzinárodnou dohodou CITES.
Poznámka: Meno poddruhu cazorlensis v preklade znamená „pochádzajúci z Sierra de Cazorla“.
Foto: 29. 4. 2011 (Španielsko, Serrania de Ronda).