Syn.: Cerasus serotina (Ehrh.) Loisel., non (Roth) Poit. et Turpin, Padus serotina (Ehrh.) Borkh.
Čeľaď: Rosaceae – růžovité / ružovité
Rozšírenie: Pochádza zo Severnej Ameriky – od juhovýchodnej Kanady až po Guatemalu. Pestuje sa v parkoch, záhradách. Rozšíril sa najmä v severnej, západnej a strednej Európe. Najväčšie rozšírenie má v Nemecku, Dánsku, v Poľsku, vo Švédsku, Nórsku, Estónsku a Rusku má len lokálny výskyt. V Lotyšsku a na Islande sa nevyskytuje. Na Slovensku bol koncom 19. storočia vysádzaný v lesíkoch pri obciach na západom Slovensku – Farná, Čenkov, Kravany nad Dunajom.
Ekológia: Rastie na suchých, hlbokých, piesočnatých pôdach. Vyskytuje sa hlavne v dubových a borovicových lesoch, v krovitej etáži, ale obsadzuje aj voľné priestranstvá, lúčne spoločenstvá, poľnohospodársku pôdu.
Opis: Strom (10–)15–20 m vysoký, zriedkavejšie viackmenný, vyšší ker. Borka tmavohnedá, voňavá. Konáre v mladosti červenohnedé, lesklé, holé s početnými lenticelami. Púčiky vajcovité, končisté, holé. Listy stopkaté, čepele podlhovasto elipsovité alebo úzko obrátene vajcovité, na vrchole zvyčajne dlhokončisté. Báza klinovitá, na okraji pílkovitá, na líci lesklo tmavozelená, na rube svetlozelená, pozdĺž strednej žily s hrdzavými chlpmi. Strapce najčastejšie s 30 kvetmi, úzke, vystúpavé, alebo za plodu visiace. Kališné zuby trojboké, trváce. Korunné lupienky obrátene vajcovité, s 3–4 zúbkami, krémovo biele. Kôstkovice guľaté, stlačené, s trvácim kalichom, najskôr červené, neskôr tmavopurpurové, horkastej chuti. Kôstky hladké.
Poznámka: Invázny druh, z Ameriky bol prvý krát privezený do Paríža okolo roku 1630, kde bol vysadený ako okrasná drevina. Koncom 19. storočia sa druh začal využívať v lesníctve v Dánsku, Nemecku, kde sa dobre pestoval na piesočnatých pôdach. Drevo sa využíva na výrobu nábytku.
Foto: 22. 7. 2010 (Nemecko, pobrežie Baltického mora, Zempin).