Evropa

Lesné rastlinné spoločenstvá
Lesné rastlinné spoločenstvá tvoria významnú a neodmysliteľnú súčasť prírodného prostredia Tatranského národného parku, pokrývajúce viac jako polovicu jeho rozlohy. Zároveň patria medzi spoločenstvá významne ovplyvnené dlhodobými ľudskými aktivitami, ktoré sa prejavili zväčša negatívne. Preto sa dnešné drevinové zloženie viac alebo menej výrazne odlišuje od pôvodného, ktoré sa v oblasti Tatier formovalo od skončenia ostatnej doby ľadovej a ustálilo sa v období subatlantika, asi pred 2000 rokmi. Zmeny sa prejavili predovšetkým v štruktúre lesných porastov. Pôvodné alebo pôvodným blízke lesné spoločenstvá sa zachovali iba ostrovčekovito na menej prístupných až neprístupných miestach, najmä v oblasti hornej hranice lesa a v pásme boja. Medzi lesné spoločenstvá radíme aj porasty kosodreviny v subalpínskom vegetačnom stupni.

Číst dál

Národní přírodní rezervaci Čenkovská step najdeme na jihu Slovenska, v katastru obce Mužla (okres Nové Zámky). Byla vyhlášena v roce 1951 a rozkládá se na ploše 3,57 hektaru. V roce 1965 byla v sousedství vyhlášena i rezervace Čenkovská lesostep s rozlohou 79,6 hektaru. Předmětem ochrany jsou zde stepní společenstva psamofytních rostlin a teplomilného hmyzu s nejsevernějším evropským a jediným slovenským výskytem chvojníku dvouklasého (Ephedra distachya). Lokalita je reliktem pleistocenních stepí z období sprašových fází.

Číst dál

V severozápadnej časti Vihorlatských vrchov, neďaleko mesta Humenné, sa nachádza PR Humenský sokol. Jeho masív je tvorený druhohornými karbonátovými zlepencami, v severnej časti aj vápencami.

Číst dál

Národná prírodná rezervácia Jovsianska hrabina sa nachádza pri úpätí východoslovenských Vihorlatských vrchov, na rozhraní pahorkatiny a roviny pri obci Jovsa v nadmorskej výške 162–227 m, na ploche 257 hektarov.

Číst dál

Malá Fatra – kdo by neznal tyto rázovité hory na severozápadě Slovenska? Snad ani nikomu v Čechách nemusíme vysvětlovat, kdeže to leží Terchová, Vrátná dolina nebo Rozsutec.

Číst dál

NPR Kašvár sa nachádza vo východnej časti Zemplínskych vrchov, na ich úpätí v nadmorskej výške 100 až 280 m, s výmerou 337,7 ha. Podložie tvoria vápence a dolomity, v tejto oblasti predstavujúce izolovanú lokalitu.

Číst dál

Daleko na východě, u samých hranic s Ukrajinou a Polskem, se rozkládá jeden z nejméně navštěvovaných národních parků Slovenska, NP Poloniny. Jeho jádrem jsou Bukovské vrchy, které orograficky řadíme již k Východním Karpatům. Většina území je porostlá hlubokými bukovými lesy a to málo lidí, které zde žije, obývá několik dědin v nejníže položených kotlinách.

Číst dál

Prírodná rezervácia Pstruša sa nachádza vo Zvolenskej kotline v blízkosti rovnomennej obce, v nadmorskej výške 360 m n. m., na ploche 7,36 ha.

Číst dál

NPR Rakšianske rašelinisko sa nachádza v Turčianskej kotline v intraviláne obce Rakša, na okraji NP Veľká Fatra. Ako chránený areál bola vyhlásená v roku 1984, v roku 1994 sa zmenila na NPR. Celková plocha rezervácie je 5,53 ha a leží v nadmorskej výške 520 m n. m.

Číst dál

Strážov leží v centrálnej časti Strážovských vrchov a s nadmorskou výškou 1213 m je ich najvyšším bodom. Okrem pohľadov z okolitých, bližších aj vzdialenejších kopcov je dominantný najmä pri pohľade z juhu. Či už z diaľky z údolia riečky Nitrice, alebo z mierne modelovanej, slienitými horninami krížňanského príkrovu tvorenej krajiny v okolí Zliechova.

Číst dál

Karpatské bukové pralesy Vihorlatu a slovensko-ukrajinského pomedzia sú od roku 2007 zaradené do zoznamu pamiatok Svetového dedičstva UNESCO (Primeval Beech Forests of the Carpathians). Ide o ojedinelý a vzácny prípad vertikálnej lesnej vegetačnej stupňovitosti so širokým zastúpením ukážok pralesov na relatívne malom území. Svojim významom sa tak časť Vihorlatu (Kyjovský prales) zaradila medzi také lokality sveta, ako sú pralesy ostrova Madeira, Bielovežský prales alebo Dunajská delta.

Číst dál

Nachádza sa v severozápadnej časti pohoria Vihorlat, v okolí stratovulkánu Kyjov, v nadmorskej výške 700–820 m, s veľkou variabilitou prírodných podmienok. V súčasnosti má PR Kyjov rozlohu 397,42 ha oproti pôvodným 53,40.

Číst dál