Slovensko, Vihorlat, Kyjov – národná prírodná rezervácia

Nachádza sa v severozápadnej časti pohoria Vihorlat, v okolí stratovulkánu Kyjov, v nadmorskej výške 700–820 m, s veľkou variabilitou prírodných podmienok. V súčasnosti má PR Kyjov rozlohu 397,42 ha oproti pôvodným 53,40.
Kyjov
Geologické podložie tvorí andezit. Územie má priemernú teplotu okolo 6 °C, ročný úhrn zrážok približne 800 mm. Oblasť Vihorlatu je chudobná na výskyt ihličnatých drevín, dominuje buk lesný (Fagus sylvatica), ktorý početne dosahuje až 70 %. Sprievodné dreviny sú javor horský (Acer pseudoplatanus), javor mliečny (Acer platanoides), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), brest horský (Ulmus glabra). Zriedkavejšie sa vyskytuje jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), breza previsnutá (Betula pendula) a vŕba rakyta (Salix caprea).
Kyjov
Podrast tvoria druhy typické pre bučiny napríklad zubačka žliazkatá (Dentaria glandulosa), mesačnica trváca (Lunaria rediviva), lipkavec marinkový (Galium odoratum). Vyskytuje sa tu aj ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), tavoľník prostredný (Spiraea media), skopólia kranská (Scopolia carniolica). Na skalných stenách sa vyskytuje slezinník červený (Asplenium trichomanes) a sladič obyčajný (Polypodium vulgare).
Kyjov
Primárny prales sa tu uchoval kvôli nedostupnosti a využívaniu bývalými majiteľmi len na poľovačky. Vyskytujú sa tu všetky vývojové štádia a fázy bukových pralesov. V relatívne nedávnej minulosti došlo k výrubu časti primárneho lesa, nedošlo však k zmene druhového zloženia drevín. V súčasnosti nie je prales priamo ohrozený. Rizikom však môže byť výstavba tepelnej elektrárne v meste Strážske.
Kyjov