Syn.: Draba aizoides subsp. bertolonii Nyman, Draba armata Schott, Nyman et Kotschy, Draba bertoloni Nyman, Draba cuspidata Bertol., Draba levieri Janka, Draba longirostra Schott, Nyman et Kotschy, Draba olympicoides Strobl, Draba turgida A. Huet ex Nyman
Čeľaď: Brassicaceae Burnett – brukvovité / kapustovité

Draba aspera

Rozšírenie: Areál druhu sa rozprestira na Apeninskom polostrove s presahom na Sicíliu, južným okrajom Álp zasahuje do Francúzska, Rakúska a odtiaľ cez Slovinsko a Dinaridy na juh až po Albánsko (Prokletije, Korab) a Macedónsko (Korab, Šar planina).

Ekológia: Druh alpínskeho stupňa, rastie na skalách, skalnatých svahoch, ale aj rozvoľnených trávnikoch na vápencoch a dolomitoch. Kvitne v júni až v júli.

Draba aspera

Opis: Drobná trváca, trsnatá bylina, kvetonosné stonky lysé, vysoké 5–10 cm. Listy do 1 mm široké, čiarkovité, na okraji brvito chlpaté, inak lysé. Súkvetie spočiatku nahlúčené, neskôr rozvoľnené, 4–18-kveté. korunné lístky 4–6 mm dlhé, žlté. Šešuľka nafúknutá, elipsovitá, na ploche lysá až riedko chlpatá, čnelka 3,5–7 mm dlhá.

Poznámka: Druh podobný s Draba aizoides, od ktorej sa líši užšími listami, nafúknutou šešuľkou a dlhšou čnelkou. Areálovo sa taktiež z veľkej časti stretá s Draba lasiocarpa, ktorá má zreteľne kratšiu čnelku.

Draba aspera
Draba aspera
Draba aspera
Draba aspera

Foto: 10. 7. 2011 (Albánsko, Prokletije, Maja e Papljucës).