DRABA DUBIA Suter – chudina pochybná / chudôbka pochybná

Syn.: Draba frigida Saut., Draba tomentosa Hegetschw. non Clairv., nom. illeg., Draba laevipes DC.
České mená: chudina pochybná (Dostál 1950, Dostál 1989)
Slovenské mená: chudôbka pochybná (Dostál 1950, Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Brassicaceae – brukvovité / kapustovité

Draba dubia

Rozšírenie: V Európe sa tento druh vyskytuje predovšetkým v oblasti Álp, ďalej v Pyrenejách, Apeninách, Dinaridoch a izolovaný výskyt je známy zo Západných Karpát. V Českej republike nerastie. Na Slovensku je chudôbka pochybná veľmi vzácna, ojedinelý zaznamenaný výskyt je v Západných, Vysokých a Belianskych Tatrách.

Ekológia: Osídľuje skaly, skalné steny a štrbiny, vzácnejšie pevné sutiny v subalpínskom až alpínskom stupni. Vyžaduje vlhké, humózne, dlho zasnežené pôdy. Voči podkladu je druh indiferentný, rastie na vápencoch, aj na silikátoch. Kvitne od júna do augusta.

Draba dubia

Draba dubia

Opis: Trsnatá, sivo plstnatá rastlina vysoká 3–10 cm. Podzemok rozkonárený, s niekoľkými ružicami prízemných listov. Byľ priama, riedko olistená. Prízemné ružice listov husté, listy dlhé 5–8 mm, úzko obrátene vajcovité, celistvookrajové, tupé, brvité, byľové listy 1–3, sediace, srdcovité, celistvookrajové alebo zúbkaté, končisté. Súkvetie je strapec zložený z 3–8 kvetov, kalich 2 mm, chlpatý, bielo obrúbený, koruna 3–5 mm, biele lupienky slabo vykrojené, plodný strapec sa výrazne predlžuje. Stopky plodov priamo odstávajúce, 2–8 mm dlhé, plod je 6–10 mm dlhá, 2 mm široká, holá, na okrajoch chlpatá, podlhovasto elipsoidná šešuľka.

Ohrozenie a ochrana: Vzhľadom na charakter rozšírenia s ťažiskom výskytu v skalnatých, veľmi ťažko prístupných biotopoch, nie je chudôbka pochybná priamo ohrozená ľudskými aktivitami. V Červenom zozname vyšších rastlín SR je zaradená v kategórii potencionálne ohrozených druhov (NT).

Poznámka: Vzácny horský druh slovenskej flóry.

Draba dubia
Draba dubia

Foto: 7. 7. 2006 (Slovensko, Vysoké Tatry) a 30. 7. 2009 (Slovensko, Kubínska hoľa).