Syn.: Draba wahlenbergii Hartm, Draba helvetica Schleich. ex DC., Draba sclerophylla Gaudin
České mená: chudina fladnická (Dostál 1950), chudina bělavá (Dostál 1989)
Slovenské mená: chudôbka bledožltá (Dostál et Červenka 1983, Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Brassicaceae – brukvovité / kapustovité
Rozšírenie: Arkto-alpínsky cirkumpolárny druh. Rastie predovšetkým v arktických a horských oblastiach Severnej Ameriky a Eurázie, ďalej v Grónsku, na Islande a Špicbergoch, v Európe vo väčšine vysokých pohorí (Škandinávia, Pyreneje, Alpy, Karpaty). V Českej republike sa nevyskytuje, na Slovensku vzácne len v Belianskych Tatrách.
Ekológia: Rastie v subalpínskom až alpínskom stupni na skalách, v skalných štrbinách, terasách a stenách prevažne s južnou až juhozápadnou expozíciou. Uprednostňuje kyslejšie až neutrálne podložie, predovšetkým kremencové žily, tzv. „rendy“, ktoré však bezprostredne susedia s vápencovými horninami, čo spôsobuje zníženú acidifikáciu pôdy a humusu. Vyhľadáva chránené stanovištia s vlhkými, minerálne bohatými pôdami. Pioniersky, konkurenčne veľmi slabý druh. Kvitne od júna do augusta.
Opis: Trváca bylina s rozkonáreným podzemkom a niekoľkými ružicami listov. Prízemné listy lesklé, úzko kopijovité až vajcovito podlhovasté, celistvookrajové, na okraji brvité, končisté až tupé, s rozmermi 5–10 × 1–3 mm. Byľ priama, vysoká (2–)3–6(–8) cm, holá, bezlistá alebo s 1–2 listami. Byľové listy sediace, podlhovasto vajcovité, drobné, holé, na báze brvité. Súkvetím je 2–12-kvetý strapec. Kalich 1,8–2 mm, kališné lístky podlhovasto vajcovité, holé. Korunné lupienky biele až zelenkastobiele, široko obrátene vajcovité, na vrchole okrúhlasté, alebo plytko vykrojené, 2,2–3,5 mm dlhé. Stopky plodov priamo odstávajúce, predĺžené, 2,5 mm dlhé, holé. Šešuľky v obryse podlhovasto elipsovité, dlhé 3,5–7,5 mm, široké 2,5–3 mm, holé, s veľmi krátkou čnelkou (0,4–0,7 mm), ktorá môže chýbať. Semená vajcovité alebo elipsoidné, ploské, hnedé, asi 1 mm dlhé.
Zámeny: Od ostatných vysokohorských bielokvitnúcich zástupcov rodu Draba sa odlišuje nechlpatou byľou a listami, ktoré sú lesklé, končisté, s brvami len na čepeli.
Ohrozenie a ochrana: Lokality s výskytom chudôbky bledožltej ležia v prísne chránenom území, mimo turistických chodníkov, často na veľmi ťažko prístupných, skalnatých biotopoch, čo jej vytvára prirodzenú ochranu. Na Slovensku je zákonom chránená (§), zaradená v červenom zozname flóry Slovenska v kategórii zraniteľných druhov (VU). Uvedená je tiež v červených zoznamoch rastlín Nemecka, Švajčiarska a Rumunska.
Poznámka: Vďaka svojmu vzácnemu výskytu v turisticky neprístupných, skalnatých biotopoch patrí k jedným z najatraktívnejších druhov Belianskych Tatier.
Foto: 13. 6. 2011 (Slovensko, Belianske Tatry).