Slovensko

Tatranský národný park (TANAP) je najstarším národným parkom na území Slovenska. Vyhlásený bol v decembri 1948 s účinnosťou od 1. 1. 1949. V súčasnosti zaberá územie TANAP-u bezmála 75 tisíc hektárov. Chránené územie zahŕňa najvyššie pohorie Karpatského oblúka – Tatry a ochrana tohoto jedinečného územia bola aj dôvodom na jeho vyhlásenie.
Na relatívne malej ploche je sústredené nevšedné bohatstvo prírodných fenoménov, medzi ktorými vyniká rastlinstvo. O bohatstve flóry TANAPu svedčí, okrem iného, počet zistených druhov cievnatých rastlín, ktorých je takmer 1400, a tým sa toto územie radí medzi najbohatšie územia Slovenska. Je tu sústredené množstvo chránených, vzácnych a ohrozených rastlinných druhov, väčšia časť západokarpatských endemitov, viacero rastlín má na území TANAPu jediné miesto výskytu v SR, prípadne aj v celých Západných Karpatoch a zachovalo sa tu množstvo glaciálnych reliktov, niektoré z nich na súčasnej južnej hranici svojho súčasného celosvetového areálu.

Číst dál

Z územia Tatranského národného parku je uvádzaných 1398 taxónov cievnatých rastlín. Botanický prieskum územia však nie je dokončený, o čom svedčia nálezy nových druhov pre TANAP v ostatných rokoch, napr. Eriophorum gracile v roku 2003, alebo tesne pri hranici parku lokality druhov Sparganium natans a Carex pulicaris.

Číst dál

Rastlinstvo Tatranského národného parku je v rámci jeho územia veľmi rôznorodé, čo je spôsobené viacerými faktormi. Medzi najvýznamnejšie patrí príslušnosť častí územia národného parku podľa geomorfologického a fytogeografického členenia Slovenska, nadmorskej výšky (vegetačné pásma), horninového podkladu a vodného režimu. V území TANAPu a jeho ochranného pásma môžeme vylíšiť 5 vegetačných pásiem a členenie na jednotlivé pásma môžeme použiť na stručnú a prehľadnú floristickú charakteristiku územia.

Číst dál

Subalpínsky stupeň nadväzuje na horský stupeň a končí hornou hranicou súvislého výskytu kosodreviny vo výške probližne 1800 m n. m. Pôvodné súvislé kosodrevinové porasty, do ktorých ešte z drevín zasahovala borovica limba, boli v uplynulých storočiach zdecimované najmä kvôli pasienkom. Najviac boli ľudskou činnosťou poznačené porasty kosodreviny v Belianskych Tatrách, kde bolo pasenie ukončené až po vyhlásení Tatranského národného parku, v 50-tych rokoch uplynulého storočia. Výrazne bol pastvou ovplyvnený stupeň kosodreviny aj v Západných Tatrách. Tu sa páslo v niektorých častiach, napr. v Račkovej doline, až do roku 1986, kedy bolo územie Západných Tatier pripojené k územiu národného parku.

Číst dál

Pestrosť geologického podložia, geomorfologických tvarov, značná premenlivosť a mozaikovitosť mikroklimatických pomerov súvisiaca aj s veľkým výškovým rozpätím (od 800 až do 2655 m n. m.) sú hlavnými faktormi podmieňujúcimi bohatstvo nelesných rastlinných spoločenstiev v TANAP-e. Hlavným centrom rozšírenia týchto spoločenstiev je územie nad hornou hranicou lesa od subalpínskeho až po subniválny vegetačný stupeň.

Číst dál

Subalpínsky stupeň
Medzi najrozšírenejšie nelesné formácie subalpínskeho stupňa patria spoločenstvá osídľujúce sutinové kužele, lavínové dráhy, žľaby a plochy medzi ostrovčekmi kosodreviny patriace do zväzu Calamagrostion villosae. V týchto spoločenstvách dominujú druhy ako smlz chĺpkatý (Calamagrostis villosa), kostrava sfarbená (Festuca picta), chlpaňa hájna (Luzula luzuloides), kýchavica biela Lobelova (Veratrum album subsp. lobelianum), horec bodkovaný (Gentiana punctata), štiav alpínsky (Acetosa arifolia), valeriána trojená (Valeriana tripteris), zerva klasnatá (Phyteuma spicatum).

Číst dál

Alpínsky stupeň
V alpínskom vegetačnom stupni má svoje optimum zväz Loiseleurio-Vaccinion Br.-Bl. et Jenny 1926, združujúci spoločenstvá nízkych kríčkov. Najrozšírenejšou asociáciou je Cetrario-Vaccinietum gautherioidis Hadač 1956, ktorá osídľuje obdobné stanovištia ako spoločenstvo sitiny trojzárezovej a z tohoto dôvodu majú viaceré spoločné druhy. Dominantou týchto spoločenstiev sú však kríčky rodu brusnica (Vaccinium): brusnica drobnolistá (Vaccinium gaultherioides), brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus) a brusnica obyčajná (Vaccinium vitis-idaea). Miestami pristupuje šucha obojpohlavná (Empetrum hermaphroditum), vres obyčajný (Calluna vulgaris) a viacero druhov lišajníkov a machorastov.

Číst dál

Lesné rastlinné spoločenstvá
Lesné rastlinné spoločenstvá tvoria významnú a neodmysliteľnú súčasť prírodného prostredia Tatranského národného parku, pokrývajúce viac jako polovicu jeho rozlohy. Zároveň patria medzi spoločenstvá významne ovplyvnené dlhodobými ľudskými aktivitami, ktoré sa prejavili zväčša negatívne. Preto sa dnešné drevinové zloženie viac alebo menej výrazne odlišuje od pôvodného, ktoré sa v oblasti Tatier formovalo od skončenia ostatnej doby ľadovej a ustálilo sa v období subatlantika, asi pred 2000 rokmi. Zmeny sa prejavili predovšetkým v štruktúre lesných porastov. Pôvodné alebo pôvodným blízke lesné spoločenstvá sa zachovali iba ostrovčekovito na menej prístupných až neprístupných miestach, najmä v oblasti hornej hranice lesa a v pásme boja. Medzi lesné spoločenstvá radíme aj porasty kosodreviny v subalpínskom vegetačnom stupni.

Číst dál

Národní přírodní rezervaci Čenkovská step najdeme na jihu Slovenska, v katastru obce Mužla (okres Nové Zámky). Byla vyhlášena v roce 1951 a rozkládá se na ploše 3,57 hektaru. V roce 1965 byla v sousedství vyhlášena i rezervace Čenkovská lesostep s rozlohou 79,6 hektaru. Předmětem ochrany jsou zde stepní společenstva psamofytních rostlin a teplomilného hmyzu s nejsevernějším evropským a jediným slovenským výskytem chvojníku dvouklasého (Ephedra distachya). Lokalita je reliktem pleistocenních stepí z období sprašových fází.

Číst dál

V severozápadnej časti Vihorlatských vrchov, neďaleko mesta Humenné, sa nachádza PR Humenský sokol. Jeho masív je tvorený druhohornými karbonátovými zlepencami, v severnej časti aj vápencami.

Číst dál

Národná prírodná rezervácia Jovsianska hrabina sa nachádza pri úpätí východoslovenských Vihorlatských vrchov, na rozhraní pahorkatiny a roviny pri obci Jovsa v nadmorskej výške 162–227 m, na ploche 257 hektarov.

Číst dál

Malá Fatra – kdo by neznal tyto rázovité hory na severozápadě Slovenska? Snad ani nikomu v Čechách nemusíme vysvětlovat, kdeže to leží Terchová, Vrátná dolina nebo Rozsutec.

Číst dál

NPR Kašvár sa nachádza vo východnej časti Zemplínskych vrchov, na ich úpätí v nadmorskej výške 100 až 280 m, s výmerou 337,7 ha. Podložie tvoria vápence a dolomity, v tejto oblasti predstavujúce izolovanú lokalitu.

Číst dál

Daleko na východě, u samých hranic s Ukrajinou a Polskem, se rozkládá jeden z nejméně navštěvovaných národních parků Slovenska, NP Poloniny. Jeho jádrem jsou Bukovské vrchy, které orograficky řadíme již k Východním Karpatům. Většina území je porostlá hlubokými bukovými lesy a to málo lidí, které zde žije, obývá několik dědin v nejníže položených kotlinách.

Číst dál