Syn.: Stipa pennata subsp. eriocaulis (Borbás) Martinovský et Skalický
Čeľaď: Poaceae Barnhart – lipnicovité
Stipa eriocaulis

Rozšírenie: Druh sa vyskytuje v severnej Afrike, v juhozápadnej, strednej, juhovýchodnej a východnej Európe, na južnej Sibíri, Kaukaze, západnej Ázii a Mongolsku. V ČR rastie iba na Svätom kopečku u Mikulova, na južnom a strednom Slovensku na viacerých lokalitách, najmä na vápencoch lebo dolomitoch.

Ekológia: Rastie na suchých výslnných a kamenistých stráňach a okrajoch lesa v nížinách a pahorkatinách. Kvitne od mája do júna.

Stipa eriocaulis

Opis: Trváca, trsnatá, sivozelená tráva, výška 40–60 cm. Steblá priame, po odkvitnutí skoro zanikajúce, páperisté, pod súkvetím a kolienkami husto chlpaté. Listy čiarkovité, hladké, ploché, 2–4 mm široké, na vrchole bez štetȏčky chĺpkov, listové pošvy roztratene chlpaté až holé. Súkvetím je riedka metlina kláskov, klásky jednokveté; plevy rovnaké, kopijovité, blanité, asi 30–60 mm dlhé, kýlnaté. Zrná okôrené, úzko kopijovité, (13–)15–20 mm dlhé, so 7 riadkami chlpov, hrbetný riadok obyčajne rovnako dlhý jako susedné, brušné dosahujú až k báze osti; osť 15–30 cm dlhá, perovito chlpatá.

Zámeny: Zamieňa sa najmä s kavyľom pôvabným (Stipa pulcherrima), ktorý sa odlišuje drsnými listami, steblami pod kolienkami holými a zrnami s dĺžkou 18–24 mm.

Ohrozenie a ochrana: V Českej republike patrí medzi kriticky ohrozené druhy (C1r), na Slovensku medzi zraniteľné a zákonom chránené rastliny (VU/§).

Stipa eriocaulisStipa eriocaulis
Stipa eriocaulisStipa eriocaulis

Foto: 20. 5. 2007 (Slovensko, Čachtice).