Syn.: Thymus ciliatus Opiz non Lam., nom. illeg., Thymus humifusus auct. non Bernh. ex Rchb., Thymus kristii Ferd. Weber, Thymus lanuginosus var. badensis Heinr. Braun ex Borbás, Thymus praecox subsp. filicaulis Ronniger et Bornm., Thymus praecox var. badensis (Heinr. Braun ex Borbás) Formánek, Thymus praecox var. barbatus Opiz ex Ronniger, Thymus praecox var. caespitosus Opiz ex Heinr. Braun, Thymus praecox var. ciliatus Heinr. Braun, Thymus praecox var. kristii (Ferd. Weber) Soó, nom. inval., Thymus praecox var. spathulatus (Opiz) Heinr. Braun, Thymus reineggeri Opiz ex Borbás, Thymus serpyllum subsp. clivorum Lyka, Thymus serpyllum subsp. hesperites Lyka, Thymus spathulatus Opiz
České mená: douška ranní (Opiz 1852), mateřídouška časná pravá (Dostál 1989, Kubát 2002))
Slovenské mená: dúška včasná pravá (Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Lamiaceae Martinov – hluchavkovité
Rozšírenie: Vyskytuje sa vo Francúzsku, v štátoch Beneluxu, v Nemecku na sever po Dolné Sasko a Sasko-Anhaltsko, v teplejších častiach Švajčiarska, Rakúska, v Taliansku je udávaný na juh až po Kalábriu, v štátoch bývalej Juhoslávie sa nominátny poddruh vyskytuje zrejme len v severnej polovici, ďalej rastie v Maďarsku, západnom Rumunsku, v Česku, na Slovensku a v južnom Poľsku. Na Slovensku rastie prevažne v predhoriach Karpát, v nížinách vzácne. Hojne sa vyskytuje v Malých Karpatoch, Strážovských vrchoch, v Zoborských vrchoch a v Slovenskom krase. Dolinou Váhu a Turca zasahuje na sever po úpätia Krivánskej Malej Fatry a Veľkej Fatry, dolinou Hornádu zasahuje na Spiš a výskyt je známy aj z Pienin. Na východ od Košickej kotliny chýba. V ČR sa druh vyskytuje roztrúsene až hojne na strednej, južnej až juhozápadnej Morave a v stredných a severozápadných Čechách, inde vzácne alebo chýba.
Ekológia: Rastie na výslnných stanovištiach, v rozvoľnených, xerofilných trávnikoch, na skalkách a kamenistých svahoch, prevažne v spoločenstvách triedy Festuco-Brometea. Preferuje vápence a dolomity, no rastie aj na iných bázických až neutrálnych substrátoch (napr. na hadcoch, bázických pieskoch), vzácne na vulkanických horninách. V nížinách až podhorskom stupni, na výslnných svahoch a skalkách vystupuje až do nadmorskej výšky 1000(–1100) m, v Taliansku do cca 1500 m.
Opis: Nízky, 3–10(–15) cm vysoký poloker s plazivými, monopodiálne vetvenými stonkami (hlavná stonka zakončená sterilným výhonkom). Kvetonosné stonky vystúpavé, tupo štvorhranné až takmer valcovité, holotrichne (dookola) ochlpené. Listy tuhé, kvetonosné stonky heterofylne olistené, dolné listy zvyčajne dlho stopkaté, lopatkovité až vajcovito lopatkovité, najmenšie; stredné listy s kratšou stopkou; horné listy takmer sediace, elipsovité, vajcovité až okrúhlasté, najväčšie, 4–15 × (2–)3–6(–8) mm veľké. Báza čepele brvitá, čepeľ holá alebo odstávajúco chlpatá, žilnatina je pseudobrachydodrómna, to znamená že bočné žily na rube listov sa okrem horného páru žíl nespájajú do súvislej okrajovej žilky. Súkvetím je hlávkovito nahlúčený paklas tvorený papraslenmi. Kalich je (3,5–)4–5 mm dlhý, rúrka kalicha chlpatá, zuby horného pysku úzko trojuholníkovité, na okraji brvité. Plodom je tvrdka. Z našich dúšok kvitne ako prvá, od konca apríla do júna a potom často koncom leta.
Variabilita: Taxón je variabilný najmä v hustote a dĺžke ochlpenia listov a stonky, chlpaté formy sú spravidla častejšie v teplejších územiach.
Zámeny: U nás rastie často spoločne s T. glabrescens a T. pannonicus, ktoré sú sympodiálne vetvené a bočné žily na rube listov sa oblúkovito zakrivujú smerom k vrcholu listovej čepele, ale nespájajú sa, taktiež listy sú zvyčajne dlhšie, užšie a kratšie stopkaté. V predhoriach Karpát sa prelína s T. pulcherrimus subsp. sudeticus, ktorý má súvislú okrajovú žilku, medzi týmito dvoma druhmi sa často vyskytujú prechodné typy.
Ohrozenie a ochrana: V Česku je druh Thymus praecox zaradený do kategórie ohrozenia C4a (vzácnejšie taxóny vyžadujúce ďalšiu pozornosť).
Foto: Mário Duchoň, 16. 5. 2008, 13. 5. 2009 (Strážovské vrchy, Rokoš) a 3. 5. 2010 (Zoborská lesostep); Ladislav Hoskovec, 6. 6. 2004 (Pavlovské vrchy, Děvín).