Súostrovie Falklandy sa nachádza v južnom Atlantiku, približne na 52° južnej zemepisnej šírky. Tvoria ich dva hlavné ostrovy – East Falkland, West Falkland – a 776 malých ostrovov. Majú rozlohu približne 12 200 km2. Počet stálych obyvateľov je 2932 (r. 2012), takmer 70 % žije v hlavnom meste Stanley. Na ostrovoch sa nenachádzajú ďalšie mestá, len izolované usadlosti, farmy a vojenská základňa RAF Mount Pleasant asi 50 km od Stanley.
Falklandy boli pre Európu objavené už v roku 1592, ale prvé zaznamenané vylodenie sa uskutočnilo asi až pri expedícií vedenej kapitánom Johnom Strongom, v roku 1690. Súostrovie nebolo trvalo obývané až do roku 1764. Prví osadníci boli predovšetkým lovci veľrýb a tuleňov. V súčasnosti sú Falklandy zámorské územie Spojeného kráľovstva.
Ostrovy ležia v subantarktickej oblasti a v pásme tundry – z floristického pohľadu patrí do Magellanskej provincie. Klíma je studená, vlhká a veterná. Priemerná teplota v letných mesiacoch (január, február) je 9 °C (max. 24 °C), v zimných (jún, júl) 2 °C (min. -5 °C). Zrážky sú celoročné s prevahou v letných mesiacoch. Snehové zrážky sa môžu sporadicky vyskytovať aj v letných mesiacoch. Prevládajúce západné vetry čiastočne odlišujú mikroklimatické podmienky východného a západného ostrova. Topografia terénu je zvlnená až kopcovitá, najvyšsí vrch je Mt. Usborne, 705 m n. m. Ľadovcovú minulosť z obdobia pleistocénu prezrádzajú jedinečné kamenné prúdy, tvorené predovšetkým žulou a rulou, ktoré zostali po morénach, a typický reliéf krajiny. Pôda v spodných vrstvách je ílovitá. Vrchné vrstvy sú tvorené rašelinou, pH je 4,1–5,0.
Geologický vznik ostrovov sa datuje približne do obdobia pred 400 mil. rokov, kedy sa fragment pevniny izoloval od južnej časti pravekého kontinentu Gondwana, z oblasti, ktorá teraz tvorí južnú Afriku. Následne sa otočil o 180° a presunul sa bližšie k Južnej Amerike. Súčasná vzdialenosť od pobrežia Južnej Ameriky je približne 500 km. Táto relatívne malá vzdialenosť mala vplyv aj na miestnu flóru: 91 % z flóry Falklandských ostrovov sa nachádza aj v južnej časti Južnej Ameriky; 20 % druhov je holantarktických, rastú na subantarktických ostrovoch, na Novom Zélande a v juhovýchodnej Austrálii. Oproti tomu 9 % rastlín má bipolárny výskyt a nachádza sa aj v Severnej Amerike a v Európe. Pre mnoho rastlín sú Falklandy južným a východným hraničným teritóriom ich výskytu.
Vďaka mnohým projektom je miestna flóra veľmi dobre zmapovaná. Na ostrove je zastúpených 348 rastlinných druhov, z toho 177 sú pôvodné druhy cievnatých rastlín a 14 je endemických. Pomerne časté sú lúky na kyslých pôdach. Tomuto biotopu dominuje tráva Cortaderia pilosa, ktorá dáva krajine nezameniteľnú svetlohnedú farbu. V jej porastoch možno nájsť viacero druhov, napr. Olsynium filifolium (Iridaceae) s voňavými bielymi kvetmi (kvitne od novembra do februára). Tento kvet sa stal symbolom Falkladských ostrovov. Častá je tu orchidea Codonorchis lessonii.
Lúky dopĺňa zakrslá kríčková vegetácia s dominantným druhom Empetrum rubrum, ktorý sprevádzajú Gaultheria pumila, Baccharis magellanica (Asteraceae), endemická Calceolaria fothergillii a aj na juhu Južnej Ameriky rozšírená Calceolaria biflora.
Vlhké lúky na neutrálnych pôdach sú často využívané ako pastviny. Typický je tu výskyt napríklad druhu Hierochloë redolens. Veľmi charakteristické sú aj porasty trávy Poa flabellata. Táto mohutná tráva dosahuje výšku až 3 m a priemer trsu môže byť až 1,5 m. Niektoré rastliny môžu byť 250 až 300 rokov staré. Keďže na ostrovoch nie sú stromy, sú to práve porasty Poa flabellata, ktoré vytvárajú veľmi dôležitý ekosystém. Zo 65 druhov vtákov hniezdiacich na ostrove až 46 ju využíva na hniezdenie, alebo ako zdroj potravy. Porasty Poa flabellata radi využívajú aj tulene ako úkryt. Pôvodné porasty Poa flabellata sa veľmi zmenšily, ohrozuje ju hlavne spásanie dobytkom. Momentálne sú oblasti s druhom Poa flabellata predmetom intenzívnej ochrany a prebieha rekultivačný projekt riadeného osádzania vybratých plôch.
Pre krovinaté porasty je typický nepôvodný ker Ulex europaeus, ktorý priniesli európsky osadníci. Kvôli jeho tŕnitým vetvám bol pôvodný zámer využiť ho ako prírodné bariéry pre ohrady s dobytkom. Zároveň poskytuje bezpečné miesto na hniezdenie pre vtáky. V súčasnosti je radený medzi invazívne rastliny. Ďalej tu nájdeme ker Chiliotrichum diffusum a Veronica elliptica. Oba sú pôvodné. Veľmi často v ich blízkosti možno nájsť aj ďalšie pôvodné druhy Bolax gummifera (Apiaceae) a Oxalis enneaphylla (Oxalidaceae).
Uprostred vegetácie nájdeme i ostrovy papraďorastov. Dominatnými sú druhy Blechnum magellanicum a Blechnum penna-marina. Na ostrovoch nájdeme tiež močiare a jazierka. Tieto vlhké miesta obľubuje Gunnera magellanica, častá je aj Luzula alopecurus.
Skalnaté pobrežné oblasti, útesy a príkre svahy sú vďaka neustálemu vodnému spreju, ktorý vytvárajú narážajúce vlny, značne zasolené, čo obmedzuje počet rastlín, ktoré sa tu nachádzajú (napr. Apium australe, ale aj zavlečený Rumex acetosella). Neprístupné útesy sú ideálnym hniezdiskom pre morské vtáky, napr. pre Leucocarbo atriceps alebo Thalassarche melanophrys, a dôležitým prístupovým miestom k moru pre početné kolónie tučniakov Eudyptes chrysocome. Z ďalších vtákov tu žijú napríklad Cathartes aura, Phalcoboenus australis, Stercorarius antarcticus, Aptenodytes patagonicus, Pygoscelis papua, Spheniscus magellanicus.
Na pieskových dunách rastú Ammophila arenaria, Senecio candidans a Tillaea moschata.
Na ostrovoch nájdeme aj vegatáciu skál, skalnatých vrcholov pohorí, kamenných sutín a nánosov vytvorených ľadovcami.
Na ostrove rastie 14 endemitov. Neustála interakcia s ostatnými územiami a riziko zavlečenia nepôvodných rastlín, ktoré sa v nových podmienkach môžu veľmi dobre adaptovať, ako aj intenzívne využívanie pasienkov sú faktory, ktoré pre mnohé z týchto rastlín predstavujú priamu hrozbu.
Endemity:
Calceolaria fothergillii (Calceolariaceae)
Chevreulia lycopodioides (Asteraceae)
Erigeron incertus (Asteraceae)
Gamochaeta antarctica (Asteraceae)
Hamadryas argentea (Ranunculaceae)
Leucheria suaveolens (Asteraceae)
Nassauvia falklandica (Asteraceae)
Nassauvia gaudichaudii (Asteraceae)
Nassauvia serpens (Asteraceae)
Nastanthus falklandicus (Calyceraceae)
Phlebolobium maclovianum (Brassicaceae)
Plantago moorei (Plantaginaceae)
Senecio littoralis (Asteraceae)
Senecio vaginatus (Asteraceae)
Nassauvia falklandica bola zaradená na zoznam endemitov Falkland len nedávno. Prvá neurčená herbárová položka tohto druhu pochádza z roku 1964, v roku 2009 bol zaznamenaný výskyt N. falklandica vo voľnej prírode a bola identifikovaná ako nový druh. Je veľmi zriedkavá (celkovo bolo nájdených iba 250 rastlín), a preto bola zaradená na Červený zoznam IUCN. Známe sú len dve populácie v horských pásmach, v nadmorskej výške od 400 do 500 m n. m. Nastanthus falklandicus a Plantago moorei sú označované ako druhy úzko endemické. Ich výskyt bol zaznamenaný len na južnom pobreží ostrova West Falkland.
Za invazívne sú považované najmä nasledovné druhy:
Berberis microphylla
Berberis darwinii
Cirsium arvense
Cirsium vulgare
Cytisus scoparius
Senecio jacobea
Senecio squalidus
Ulex europaeus
To čo robí Falklandy jedinečnými je príroda. Je málo miest, kde zvieratá nereagujú na človeka ako na priamu hrozbu a dovolia mu sa priblížiť bez toho, aby zmenili správanie. Na ostrovy sa každoročne vracajú viaceré kolónie vtákov kvôli hniezdeniu. Tieto miesta by mohli byť označené ako ďalší samostatný biotop. Napríklad tučniaky Eudyptes chrysocome pravidelne vyčistia nové územie od všetkej vegetácie. Obľubujú miesta, kde rástlo Empetrum rubrum.
Foto v novembri a decembri 2014.
Literatúra:
Liddle Ali (2007): Plants of the Falkland Islands. Falklands Conservation, London.