Čechy

Od léta roku 2008 do podzimu 2009 uskutečňovala Přírodovědná společnost projekt mapování výskytu invazivních druhů rostlin na nádražích Prahy. Tuto akci finančně zaštítilo i Hlavní město Praha.

Číst dál

Trať č. 011 (směr Kolín) zahrnuje na území Prahy tyto železniční stanice:

Číst dál

Trať č. 070 (směr Turnov) zahrnuje na území hlavního města Prahy tyto stanice:

Číst dál

Trať č. 091 (směr Kralupy nad Vltavou) zahrnuje na území Prahy tyto železniční stanice:

Číst dál

Trať č. 120 (směr Hostivice, Kladno), takzvaná Buštěhradská dráha, zahrnuje na území Prahy tyto železniční stanice:

Číst dál

Trať č. 122 (směr Hostivice, Rudná u Prahy) zahrnuje na území Prahy tyto železniční stanice:

Číst dál

Trať č. 171 (směr Beroun) zahrnuje na území Prahy tyto železniční stanice:

Číst dál

Trať č. 173 (směr Rudná u Prahy, Beroun), zvaná též Pražsko-duchcovská dráha, zahrnuje na území Prahy tyto železniční stanice:

Číst dál

Trať č. 210 (směr Vrané nad Vltavou) zahrnuje na území Prahy tyto železniční stanice:

Číst dál

Trať č. 221 (směr Benešov u Prahy) zahrnuje na území hlavního města Prahy tyto stanice:

Číst dál

Trať č. 231 (směr Lysá nad Labem) zahrnuje na území hlavního města Prahy tyto stanice:

Číst dál

Výskyt drevín v koľajiskách a okolí železničných tratí nesúvisí priamo s prepravou ľudí a tovarov, ale s výsadbami na priľahlých priestranstvách. Do koľajiska sa potom dostávajú hlavne prenosom plodov a semien vetrom (anemochória) alebo prostredníctvom živočíchov, hlavne vtákov, ktorým slúžia ako potrava (endozoochória).

Číst dál

Nepôvodné druhy rastlín sa v novom prostredí správajú rozdielne. Niektoré prežijú na novej lokalite iba pár mesiacov alebo rokov (anglicky sa označujú casual aliens – dočasne zavlečené nepôvodné druhy), iné sa uchytia, za určité obdobie sa novým podmienkam prispôsobia a začnú sa šíriť.

Číst dál

Pri prieskume pražských železničných staníc sme zaznamenali aj desať inváznych druhov rastlín, ktoré môžu spôsobovať zdravotné problémy. Štyri patria medzi invázne archeofyty (Bryonia alba, Conium maculatum, Melilotus officinalis a Tanacetum vulgare) a šesť medzi invázne neofyty (Ailanthus altissima, Ambrosia artemisiifolia, Mahonia aquifolium, Rhus typhina, Robinia pseudacacia a Symphoricarpos albus).
Pravdepodobne najviac škodlivým druhom je ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia) – dokáže spôsobovať alergie aj bez priameho kontaktu s rastlinami (druh bol nájdený na staniciach Praha-Bubny, Holešovice, Libeň, Vršovice). Ostatné druhy spôsobujú problémy iba pri kontakte s nimi či až po požití niektorej ich časti. Pozrime sa na ich jedovaté účinky (ale aj liečivé účinky alebo iné využitie) podrobnejšie.

Číst dál

Recentná flóra akejkoľvek geografickej oblasti zahŕňa ako druhy pôvodné (autochtónne), tak aj druhy nepôvodné (allochtónne). Nepôvodné druhy rastlín sa začali šíriť hlavne po neolitickej revolúcii (t. j. v mladšej dobe kamennej), ktorá znamenala zásadnú zmenu spôsobu života pravekých ľudí – z lovca a zberača sa postupne stal pestovateľ a chovateľ a vzniklo poľnohospodárstvo / zemědělství. Väčšina pestovaných rastlín (i domácich zvierat) však nemá pôvod v Európe a dostali sa sem výmenou tovarov a tiež migráciou obyvateľstva, predovšetkým z Ázie. Ruka v ruke so semenami pestovaných rastlín (tiež označovaných ako kultúrne rastliny) sa do nových oblastí šírili i ďalšie druhy, ktoré človek priamo nevyužíval. Práve naopak, často to boli nepríjemné a, vzhľadom na vtedajšie technológie, ťažko zničiteľné buriny / plevele (napr. kúkoľ poľný, černuška roľná, mätonoh mámivý). Tie, ktoré sa k nám dostali asi do roku 1500 (resp. do objavenia Ameriky v roku 1492), označujeme ako archeofyty, ostatné sú neofyty.

Číst dál