VICIA CAESAREA Boiss. et Balansa – vikev / vika

Čeľaď: Fabaceae – bobovité / bôbovité

Vicia caesarea

Rozšírenie: Endemit vnútornej Anatólie známy zhruba v oblasti od mesta Isparta na východ po Kayseri a od Ankary na juh po Karaman.

Ekológia: Rastie v rôznych typoch stepných a lesostepných spoločenstiev, zväčša v menej zapojenej vegetácii na kamenistých, erodovaných svahoch, na poliach a úhoroch. Spravidla na vulkanických substrátoch, v nadmorskej výške 800–1600 m. Kvitne v máji až júni.

Vicia caesarea

Opis: Jednoročná, odstávajúco chlpatá bylina vysoká 10–50 cm, stonka zväčša od bázy rozkonárená, poliehavá, vystúpavá alebo popínavá. Prílistky vajcovité až kopijovité. Listy 2–6 jarmové, úponok jednoduchý. Lístky elipsovité až čiarkovito kopijovité, 4–15 × 1–4(–5) mm veľké. Strapec málokvetý, zvyčajne s 2–4 kvetmi na stopke dlhšej alebo približne rovnako dlhej ako listy. Kalich okolo 6 mm dlhý, odstávajúco chlpatý, dolné kališné zuby o málo kratšie ako horné, koruna 9–12 mm dlhá. Plodom je lysý struk s 2–4 semenami.

Vicia caesarea
Vicia caesarea
Vicia caesarea
Vicia caesarea

Foto: 16. 5. 2011 (Turecko, krovinatá step pri obci Karacaören / Konya) a 18. 5. 2011 (Turecko, Kappadócia, Göreme, údolie Zemi).