Syn.: Schivereckia korabensis (Kümmerle et Degen ex Jáv.) O. E. Schulz.
Čeľaď: Brassicaceae – brukvovité / kapustovité
Rozšírenie: Balkánsky druh. Je známy z pohorí Prokletije, kde rastie v silikátovej časti na albánsko-kosovsko-čiernohorskom trojmedzí. Ďalej v pohoriach Korab a Šar planina, kde taktiež zasahuje na územie Albánska, Kosova, ale aj Macedónska. V Bulharsku sa vyskytuje vzácne v severnej časti pohoria Pirin.
Ekológia: Z pohoria Pirin je táto chudôbka udávaná z vápencových skál, vo zvyšnej časti areálu je viazaná predovšetkým na metamorfované, na živiny bohatšie silikáty. Rastie najmä vo vegetácii skalných štrbín. Kvitne v júni až júli.
Opis: Trváca bylina vysoká 5–10(–15) cm. Spodné listy v ružici, kopijovité až obrátene vajcovité, zvyčajne celistvookrajové, husto chlpaté, chlpy stopkaté, hviezdovité (2–) 3–4-ramenné. Stonkové listy sediace, v počte 1–5, podobne chlpaté ako spodné listy. Súkvetie málokveté, korunné lístky biele, 3–4 mm dlhé. Plodom je šešuľka pokrytá jednoduchými aj vetvenými chlpmi.
Ohrozenie a ochrana: V Bulharsku je druh zaradený medzi zákonom chránené a je taktiež vyobrazený v Červenej knihe ohrozených rastlín Bulharska, hodnotený v katégórii EN – ohrozený.
Foto: 6. 7. 2011 (Albánsko, Prokletije, údolie Sylbica, okolie Maja e Zeze).