JUNCUS ANCEPS Laharpe – sítina / sitina

Syn.: Juncus atratus Fr., non Krock., Juncus atricapillus Drejer
Čeľaď: Juncaceae Juss. – sítinovité / sitinovité

Juncus anceps

Rozšírenie: Druh s disjunktívnym areálom obmedzeným na Európu s presahom do severnej Afriky. Vyskytuje sa v niekoľkých oddelených arelách v Stredomorí: v severnej Afrike na pobreží Alžírska a Tuniska, Francúzsku, na ostrovoch Korzika a Sardínia a na pobreží a ostrovoch Chorvátska. Je udávaný aj zo Španielska a Grécka. Na severe na pobreží Atlantiku v štátoch Beneluxu, Severného mora v Nemecku a Baltického mora na pobreží Dánska a v južnom Švédsku.

Ekológia: Rastie často pospolito v medzidunových zníženinách na morských pobrežiach a na pieskových plážach. Kvitne v lete, od júna do augusta.

Juncus anceps

Opis: Trváca, v riedkych trsoch rastúca rastlina vysoká 50–70 cm s dlhým a hrubým podzemkom. Byľ priama, hladká, oblá až silno stlačená, nekvitnúce výhonky bohato listnaté. Listy tuhé, hladké, priečne priehradkované. Súkvetie je bohato rozkonárený, koncový krážeľ s priamo odstávajúcimi konárikmi. Kvety v početných, prevažne 3 až 6-kvetých malých, stopkatých klbkách. Okvetie má 6 červenohnedých, blanito obrúbených, rovnako dlhých, tupých a k plodu pritisnutých okvetných lístkov. Plod je trojstranne elipsovitá, končistá, lesklá, gaštanovohnedá tobolka.

Juncus ancepsJuncus anceps
Juncus anceps

Ohrozenie a ochrana: Vo Švédsku kriticky ohrozený druh (CR).

Poznámka: Dokáže obsadiť aj sekundárne biotopy v dosahu mora.

Juncus anceps

Foto: 23. 7. 2010 (Chorvátsko, ostrov Rab).