JUNCUS MARITIMUS Lam. – sítina / sitina

Čeľaď: Juncaceae Juss. – sítinovité / sitinovité
Juncus maritimus
Rozšírenie: Euroázijský druh. V Európe sa vyskytuje v oblasti Stredozemného mora, od Španielska až po Turecko, Kanárske a Azorské ostrovy, na sever po Britské ostrovy, Dánsko a Švédsko, na východ Rusko a Ukrajina. Ďalej na východ štáty Strednej Ázie. Nepôvodný výskyt je známy zo Severnej (New York) a Južnej (Uruguay) Ameriky.
Ekológia: Vyskytuje sa na vlhkých pieskoch, slaných lúkach, brehoch vodných tokov v blízkosti morského pobrežia, vzácnejšie aj na slatinách a mierne zasolených lúkach vo vnútrozemí (napr. oblasť Neziderského jazera v Maďarsku). Kvitne od júna do augusta.
Juncus maritimus
Opis: Trváca, hustotrsnatá, 50–120 cm vysoká rastlina s plazivým podzemkom. Oblé listy so širokou pošvou vyrastajú na báze stonky. Súkvetím je hustý, mnohokvetý bočný krážeľ s prevýšeným, na báze širokým a na vrchole pichľavým listeňom. Klbká s 2–3 kvetmi. Okvetie má 6 slamovožltých, prípadne červenskatých, až 4 mm dlhých, vajcovitých, okvetných lístkov, vnútorné kratšie a tupé, vonkajšie kopijovité a končisté. Plod je vajcovito trojhranná tobolka iba o málo dlhšia ako okvetné lístky.
Ohrozenie a ochrana: Zákonom chránený druh v Maďarsku.
Poznámka: Dokáže obsadiť aj sekundárne biotopy v dosahu mora.
Juncus maritimusJuncus maritimus
Juncus maritimusJuncus maritimus
Foto: 19. a 23. 7. 2010 (Chorvátsko, ostrov Rab).