Syn.: Juncus adriaticus Gand., Juncus acutomaritimus E. Mey., nom. superfl., Juncus acutus subsp. littoralis (C. A. Mey.) Feinbrun, Juncus acutus var. littoralis (C. A. Mey.) Trautv., Juncus acutus subsp. tommasinii (Parl.) Arcang., Juncus acutus subsp. tyraicus (Pacz.) I. Grint., Juncus tommasinii Parl., Juncus tyraicus (Pacz.) V. I. Krecz. et Gontsch.
Čeľaď: Juncaceae Juss. – sítinovité / sitinovité
Rozšírenie: Mediteránny druh, rozšírený od Pyrenejského polostrova až do krajín Blízkeho východu, zo štátov severnej Afriky rastie iba v Egypte. Na sever sa popri Čiernom mori vyskytuje v Bulharsku, Rumunsku a na Ukrajine, smerom na východ v štátoch Zakaukazkej oblasti.
Ekológia: Osídľuje najmä vlhké piesky na morských pobrežiach, aj kamenisté pobrežia, vo vnútrozemí dokáže rásť na brehoch slaných jazier a veľmi vzácne na slatinách s mimoriadne vysokým obsahom báz na serpentinitoch, v cyperskom pohorí Troodos vo výške 1750 m. Kvitne od júna do augusta.
Opis: Trváca rastlina tvoriaca husté veľké trsy, vysoká 50–100 cm. Byle tuhé, lesklé, 2–4 mm v priemere. Listy sú oblé, (10–)30–70(–100) cm dlhé, pichľavo ostro končisté, sivozelené. Súkvetie je mnohokvetý, hustý jednoduchý alebo vetvený krážeľ, bazálne listene krátke, kvety tmavohnedé v početných, stopkatých klbkách. Okvetné lístky 2,5–3 mm dlhé, podlhovasté, so širokým okrajom, vonkajšie tupé, zvyčajne zhrubnuté a na báze viac menej nápadne kýlovité, vnútorné dlhšie, krátko hrotité. Tyčinky o niečo kratšie ako okvetie, peľnice 1,2–1,9 mm, niekoľko násobne dlhšie ako nitky. Plod je 2,5–4 mm dlhá, guľovitá až trojhranne vajcovitá, na vrchole tupo hrotitá, tmavohnedá tobolka, semená 1,5–2 mm veľké.
Foto: 13. a 14. 11. 2022 (Cyprus, pohorie Troodos a pobrežie pri meste Paphos).