Syn.: Juncus digeneus Borbás, Juncus macedonicus Beauverd, Juncus melanocephalus Friv., Juncus palensis Maly, Juncus rochelianus Schult. et Schult. f.
Čeľaď: Juncaceae Juss. – sítinovité / sitinovité
Rozšírenie: Kontinentálno-východoeurópsky druh. V Európe sa vyskytuje iba v jej juhovýchodnej časti. Pomerne hojne v Grécku a Bulharsku, vzácnejšie v Rumunsku a severnejšie na Ukrajine a v Moldavsku. Okrem toho je známy zo štátov bývalej Juhoslávie a vzácne z Talianska, kde rastie iba na juhu Apeninského polostrova.
V Česku sa nevyskytuje. Zo Slovenska je iba jeden údaj z východu, z vlhkých lúk okolo Tople pri Bardejove. V súčasnosti výskyt druhu nie je známy.
Ekológia: Mokré lúky, slatinné rašeliniská, mokrade a vlhké pasienky od nížin do hôr. Kvitne od júna do augusta.
Opis: Trváca, riedko trsnatá rastlina dorastajúca výšky 25 až 100 cm. Podzemok plazivý. Stonky s 1–2 bazálnymi bezčepeľovými pošvami a s 2–4 byľovými listami. Listy 10–30 cm dlhé, priehradkované, na líci ploché, so 7 až 11 pozdĺžnymi rebrami, pošvy jemne ryhované, uškaté. Súkvetie je vrcholový, bohatý a hustý krážeľ, kvety po 5–20 v 20 až 50 zväzočkoch, okvetné lístky 2,5–3,5 mm, vonkajšie o málo dlhšie ako vnútorné, vajcovito kopijovité, končisté až ostité, červenohnedé, peľnice 0,5–1 mm, také dlhé ako nitky. Plod je 2–3,5 mm dlhá, 3-hranná, elipsoidná, krátko hrotitá tobolka, semená dlhé 0,5 mm.
Ohrozenie a ochrana: Sitina hustokvetá je v slovenskom Červenom zozname zaradená medzi vyhynuté (RE) druhy.
Foto: 15. 8. 2014 (Rumunsko, Harghita).