JUNCUS JACQUINII L. – sítina Jacquinova / sitina Jacquinova

Syn.: Juncus atratus Lam., non Krock.
Čeľaď: Juncaceae Juss. – sítinovité / sitinovité

Juncus jacquinii

Rozšírenie: Alpský druh vyskytujúci sa v celom alpskom oblúku. Okrem Álp jeho výskyt zasahuje do severnej častí Apenín.
V Česku ani na Slovensku sa nevyskytuje. V minulosti bola táto sitina omylom udávaná zo Západných aj Vysokých Tatier.

Ekológia: Vyskytuje sa na brehoch potokov, na vlhkých vysokohorských lúkach, na kamenistých prameniskách od subalpínskeho do alpínskeho stupňa. Rastie na vápencoch aj na silikátoch. Časté sú početné populácie tvoriace bohaté porasty. V takýchto prípadoch z diaľky pripomína šašinu hrdzavú (Schoenus ferrugineus). Kvitne od júla do septembra.

Juncus jacquinii

Opis: Trváca trstnatá rastlina, 10–30 cm vysoká. Stonky sú priame, hladké alebo slabo rebernaté, oblé. Kvitnúce byle sú na báze pošvaté, iba s jedným, značne oddialeným listeňom vyrastajúcim spod čiernohnedého súkvetia. Bazálne listy tenké, hladké, na jednej strane slabo žliabkaté, vyplnené stržňom. Súkvetie je zreteľne bočný, do 1–2 hlávok stiahnutý 6–15-kvetý krážeľ. Okvetné lístky lesklé, čiernohnedé, kopijovito končisté, rovnako dlhé s bledším stredovým pásikom. Tyčiniek 6, blizny 3, dlhé, zelenkasté až červené, špirálovito stočené. Plod je tupá, 3-hranná, lesklá tobolka kratšia ako okvetné lístky.

Poznámka: Nápadná sitina, ktorá je súčasťou druhovo veľmi bohatých rastlinných spoločenstiev.

Juncus jacquinii
Juncus jacquiniiJuncus jacquinii

Foto: 16. 7. 2006 (Rakúsko, Hohe Tauern).