Syn.: Acer cordifolium Moench., Euacer tataricum (L.) Opiz
České mená: javor habrolistý, paklen, paklenek, neklen (Presl 1846), javor tatarský (Kubát 2002)
Slovenské mená: javor tatársky (Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Sapindaceae – mýdelníkovité / mydlovníkovité
Rozšírenie: Juhovýchodná Európa, Slovenskom vedie severná hranica rozšírenia, Malá Ázia, Irán, Kaukaz. V SR sa vyskytuje v južnej časti územia od Senca po hranicu s Ukrajinou. V ČR nepôvodný, na Morave vymizol počas subatlantiku.
Ekológia: Nenáročný na pôdu, dobre odoláva suchu. Optimum má na sprašových pahorkatinách, rastie aj na skalnatých svahoch, aj ako súčasť spodnej vrstvy v lužných lesoch. Kvitne od mája do júna.
Opis: Ker alebo strom vysoký do 10 m s tmavosivou hladkou kôrou, v neskoršom veku so slabo popukanou borkou. Púčiky široko kužeľovité alebo guľovité, do 4 mm dlhé, vrcholové párne, pazušné často po 3, šupiny tmavohnedé s bielym lemom. Listy stopkaté, čepele podlhovasto alebo okrúhlo vajcovité, na báze niekedy s dvomi lalokmi, na okraji dvojito pílkovité, 6–9 cm dlhé, 2–4 cm široké, na rube na žilnatine chlpaté. Kvety v priamych koncových metlinách, rozvíjajú sa až po olistení, kališné lístky zelenkavé. Krídlaté dvojnažky s krídlami dopredu rozšírenými, do 3 cm dlhými.
Poznámka: Občas sa využíva v sadovníctve ako okrasná drevina.
Foto: 24. 4. 2008 (Peter Mižík: Slovensko, Vinné) a 11. 6. 2015 (Vít Grulich: Srbsko, Kopaonik, Šipačina).