Syn.: Alsine latifolia (L.) E. H. L. Krause, nom. illeg.
České mená: rožec širolistý (Dostál 1950, Dostál 1989)
Slovenské mená: rožec širokolistý (Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Caryophyllaceae – hvozdíkovité / klinčekovité
Rozšírenie: Alpsko-karpatský druh. Rastie v západnej časti vápencových Álp, od Francúzska po Rakúsko, chýba v Slovinsku. V Karpatoch je s istotou známy z Červených vrchov na Slovensku i v Poľsku a taktiež rastie v Belianskych Tatrách. Výskyt v Apeninách a v pohorí Fagaraš je otázny.
Ekológia: Rastie na vápencových a dolomitových sutinách, často pomerne pohyblivých, na strmých svahoch pod skalnými stenami v subalpínskom až alpínskom stupni. Kvitne v júli až auguste.
Opis: Trváca, bohato odnožujúca bylina vysoká 5–11(–14) cm. Podzemok veľmi dlhý, drevnatejúci, svetlohnedý, plaziaci sa v sutinách. Byľ jednoduchá, pevná, s 2–3 internódiami, vystúpavá, v dolnej časti riedko až roztrúsene nežliazkato chlpatá, v hornej časti husto chlpato žliazkatá s vtrúsenými nežliazkatými chlpmi. Listy sediace žliazkato chlpaté s vtrúsenými nežliazkatými chlpmi. Čepeľ dolných listov kopijovitá, 9–15 mm dlhá, 3–6 mm široká, stredné listy väčšie, 14–20(–24) mm dlhé. Horné listy, resp. spodné listene vajcovito kopijovité, široko elipsovité alebo vajcovité, končisté, 10–14(–18) mm dlhé, 6–8(–11) mm široké, riedko chlpaté až takmer holé, na okraji prevažne s krátkymi nežliazkatými chlpmi. Súkvetie zvyčajne 3–5-kveté, slabo rozkonárené, vreteno a kvetné stopky husto žliazkaté. Kališné lístky 6–8 mm dlhé, úzko elipsovité, na vrchole tupo končisté až končisté. Korunné lupienky 10–13 mm dlhé, 6–7 mm široké, zárez 2–3 mm hlboký. Plodom je tobolka.
Ohrozenie a ochrana: Vzácny druh známy z Tatier iba z niekoľkých lokalít. V Červenom zozname SR je zaradený do kategórie VU a patrí aj medzi druhy chránené zákonom.
Poznámka: V rámci slovenských zástupcov rodu pomerne charakteristický taxón. Na podobných stanovištiach rastie v Tatrách aj Cerastium arvense subsp. glandulosum, líši sa úzkymi dlhými listami, ako aj inými znakmi. Cerastium uniflorum u nás rastie iba na silikátoch, je jednokveté, spodné listene majú na okraji nerovnako dlhé žliazkaté chlpy a korunné lupienky sú širšie, až 8–9 mm. Vo východných Alpách sa vyskytuje príbuzný druh Cerastium carinthiacum, ktorý má aspoň horné listene na okraji blanito lemované. V Západných Alpách rastie drobné Cerastium pedunculatum a v Pyrenejách rastie podobný rožec Cerastium pyrenaicum, uvádzaný v literatúre aj iba ako poddruh C. latifolium. Na Balkáne sú blízkymi taxónmi C. dinaricum a C. hekuravense.
Foto: 19. 8. 2011, 4. 8. 2011 a 12. 7. 2017 (Slovensko, Belianske Tatry a Červené vrchy).