Syn.: Quercus austriaca Willd., Quercus echinata Salisb.
Čeleď: Fagaceae Dumort. – bukovité
Rozšírenie: Juhovýchodná Európa, Apeninský a Balkánsky polostrov, na severe po južnú Moravu a Slovensko, na juhu po Sicíliu, Krétu a Libanon. Izolované lokality na hornom Rýne a Rhône. V ČR pôvodný na južnej Morave, v Čechách vysadzovaný. V SR hojne v oblasti panónskej flóry.
Ekológia: Svetlomilná a teplomilná drevina, odolná voči vysokým teplotám a suchu. Rastie na kyslých aj bázických horninách.
Opis: Strom vysoký 20–35 m, kmeň v zápoji štíhly, na otvorených plochách kratší, s košatou korunou. Borka hrubá, čiernosivá, dno trhlín hrdzavohnedé. Jednoročné konáriky svetlo sivohnedé, plstnaté. Púčiky malé, vajcovité, pokryté plstnatými šupinami, na báze s trvácimi niťovitými, cca 10 mm dlhými prílistkami. Listy striedavé, stopkaté, na báze s prílistkami, čepeľ podlhovasto až obrátene vajcovitá, perovito laločnatá až perovito strihaná, na líci lesklá, na rube žltozeleno plstnatá. Samčie jahňady 40–110 mm dlhé na chlpatej visiacej stopke, samičie jahňady 1–8-kveté na až 20 mm dlhej plstnatej stopke. Plody dozrievajú v druhom roku, čiašky pokryté tuhými, naspäť ohnutými šupinami, žalude 25–30 mm dlhé, hnedočervené.
Ohrozenie a ochrana: Dub cerový v Česku patrí k silne ohrozeným druhom (C2r).
Poznámka: Drevo je horšej kvality ako u ostatných lesnícky pestovaných dubov, slúžilo ako palivové alebo na výrobu železničných pražcov.
Foto: 23. 4 a 27. 5. 2009 (Slovensko, Cerová vrchovina a okolie Rimavskej Soboty).