Syn.: Juncus mutabilis Lam., Juncus ericetorum Pollich, Juncus gracilis Roth, Juncus globiceps Bajtenov, Schoenus minimus T. F. Forst.
České mená: sítina hlavatá (Presl 1819, Opiz 1852), sítina strboulkatá (Čelakovský 1879, Dostál 1950), sítina hlavatá (Dostál 1989), sítina strboulkatá, sítina hlávkatá (Kubát 2002)
Slovenské mená: sitina hlavičkatá (Dostál 1950, Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Juncaceae Juss. – sítinovité / sitinovité
Rozšírenie: Druh s rozsiahlym, disjunktívnym areálom. V Európe sa vyskytuje na sever po Škótsko a južnú Škandináviu s ťažiskom rozšírenia v miernych zemepisných šírkach (západná a stredná Európa), vrátane Ruska. Roztrúsene sa vyskytuje v oblasti Mediteránu aj v severnej Afrike a na Azorských ostrovoch. Vyskytuje sa tiež v Severnej Amerike na západnom i východnom pobreží, na atlantickom pobreží Južnej Ameriky a v Austrálii.
V Českej republike je historicky známy z množstva lokalít predovšetkým v južnej časti (predovšetkým Českobudějovická a Třeboňská panva), zriedkavejšie v oblasti Českomoravskej vrchoviny, v Polabí a severných Čechách (Doksy). V súčasnosti veľmi vzácne na Třeboňsku a Českolipsku. Na Slovensku sú údaje iba zo Záhorskej nížiny, kde sa vzácne vyskytuje aj v súčasnosti z okolí Malaciek, Plaveckého Štvrtku a Kútov.
Ekológia: Rastie na vlhkých, oligotrofných pieskoch, na brehoch a obnažovaných dnách rybníkov, v mokrých priekopách a pasienkoch. Ako pioniersky, konkurenčne veľmi slabý druh vyhľadáva miesta s nezapojeným vegetačným krytom na disturbovaných miestach, napríklad vzácne i okraje piesčitých polí. Vyžaduje vlhké, nevápenaté piesčité alebo hlinité pôdy. Vyskytuje sa od nížin do pahorkatín. Kvitne od júna do septembra.
Opis: Jednoročná, trsnatá i jednotlivo rastúca rastlina vysoká 3–20 cm. Byle sú tenké, oblé alebo slabo hranaté. Listy na báze byle niťovito čiarkovité, do 5 cm dlhé, ploché alebo žliabkaté, dlhé do 2/3 byle, žltkasté až červenohnedé pošvy bez ušiek. Krážel stiahnutý do 1–3(–4) hlávok po 4–10 kvetoch, drobné rastliny môžu mať len jeden kvet, 2 dolné listene listom podobné. Okvetné lístky žltozelené až hnedé, lístky nerovnaké, vonkajšie vajcovité, 3–4 mm dlhé, končisté, čnelka a blizna krátke, nadol ohnuté. Tobolky 1,5–2 mm, vajcovité až guľovité, tupé, niekedy kratučko hrotité, svetlohnedé, tmavo sieťkované, semená 0,3 mm dlhé, vajcovité.
Ohrozenie a ochrana: Vzhľadom na životnú stratégiu je prakticky nemožné zabezpečiť sitine hlavičkatej územnú ochranu. Početnosť populácií značne kolíše, v klimaticky vhodných rokoch sa na lokalitách objaví vo veľkom množstve, v suchých rokoch sa nemusí objaviť ani jeden jedinec. Tak isto populácie na brehoch jazier závisia od kolísania ich hladiny. Populácie môžu byť likvidované stavebnou činnosťou, vysušovaním pôd, použitím chémie na poliach a podobne a sukcesiou. Na udržanie druhu na lokalite je potrebná rozrušovanie vegetačného krytu. V Českej republike je zaradený medzi kriticky ohrozené (C1t) a chránené druhy (§1). Na Slovensku je sitina hlavičkatá zákonom chránená (§), zaradená v kategórii kriticky ohrozených (CR) druhov. Tento druh je zaradený aj v Červenej knihe vyšších rastlín SR a ČR.
Poznámka: Mimoriadna nenápadná rastlina ľahko unikne pozornosti, naša najmenšia sitina.
Foto: 14. 7. 2011 (Česko, Třeboňsko).