Syn.: Salix villosa D. Don ex Hook., Salix seemanii Rydb., Salix anamesa Schneid., Salix atra Rydb., Salix callicarpaea Trautv., Salix cordifolia Pursh, Salix labradorica Rydb., Salix macounii Rydb., Salix rydbergii Heller, Salix vacciniformis Rydb.
Čeľaď: Salicaceae Mirbel – vrbovité / vŕbovité
Rozšírenie: Druh s rozsiahlym cirkumpolárnym areálom. V Európe je výskyt obmedzený iba na Island a sever Škandinávskeho polostrova, odkiaľ pokračuje severom európskej časti Ruska a ďalej v Ázii pobrežím Severného ľadového oceánu a Sibírou na Ďaleký východ, na juh do Mongolska a po rieku Amur. V Severnej Amerike zaberá Aljašku a prakticky celú Kanadu vrátane kanadských arktických ostrovov a Grónska. Na juhu zasahuje na územie Spojených štátov amerických, do štátov Colorado, Idaho, Montana, Wyoming a Utah.
Ekológia: Vyskytuje sa v celej škále biotopov, na piesčitých a kamenistých pôdach, na skalnatých svahoch, v kríčkovitej tundre, na sutinách, na okrajoch rašelinísk a v snehových výležoviskách. V severnej časti areálu často vyhľadáva južné, chránené svahy. Kvitne v máji.
Opis: Vzpriamený aj poliehavý, husto olistený ker, vysoký podľa podmienok od 20 do 250 cm, na juhu areálu aj viac. Kôra sivá a hladká. Listy na 2–9 mm dlhých stopkách, mladé žltozelené, plstnaté, staršie sivozelené, kožovité, na líci lesklé, chlpaté (môžu byť aj lysé), na rube bielo plstnaté, 17–63 mm dlhé a 6–28 mm široké, elipsovité až obvajcovité, končisté, zaoblené až tupé. Kry dvojdomé, jahňady začínajú kvitnúť zároveň s rozvíjaním sa listových púčikov, listene hnedé alebo žltohnedé, samčie sú 8–30 mm dlhé a 5–12 mm široké, na 3–14 mm dlhých stopkách, samičie i s listnatým brachyblastom, sú 17–50 mm dlhé a 7–15 mm široké, na 3–14 mm dlhých stopkách. Plod je 6–7,5 mm dlhá, chlpatá tobolka.
Poznámka: Druh sa vyskytuje v dvoch varietách – Salix glauca L. var. acutifolia (Hooker) C. Schneider a Salix glauca L. var. callicarpaea (Trautv.) Argus. Na fotografiách je druhý z vymenovaných taxónov.
Foto: 2. a 5. 7. 2010 (Grónsko, Kangerlussuaq).