Syn.: Lusekia laurina Opiz, Pleiarina pentandra (L.) N. Chao et G. T. Gong, Salix fragrans Salisb., Salix laurifolia Wesm.
České mená: vrba pětimužná (Presl 1819), lusekova bobkolistá (Opiz 1852), vrba pětimužná, mandlovka (Čelakovský 1879), vrba mandlovka (Dostál 1950), vrba pětimužná (Kubát 2002)
Slovenské mená: vrba pětotná, vrba pětimužná, hořká (Reuss 1853), vŕba päťtyčinková (Dostál 1950, Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Salicaceae Mirbel – vrbovité / vŕbovité
Rozšírenie: Druh má areál rozšírenia v strednej, severovýchodnej a východnej Európe, západná časť Sibíri a Stredná Ázia. Na Slovensku je rozšírený najmä v Liptovskej kotline, Spišskej Magure a Západných Beskydách. Rozšírený vo vyšších polohách, v nížinách sa vyskytuje veľmi vzácne. Na Slovensku maximum dosahuje vo výške 1500 m n. m. pod Tomanovským sedlom, v Česku v nadmorskej výške 1000 m, Kvilda na Šumave.
Ekológia: Rastie na kyslých, mokrých až rašelinných, priepustných vlhkých, skeletnatých pôdach, na rašelinných až slatinných lúkach, v zamokrených jelšinách a alúviách horských tokov vo vyšších polohách. Svetlomilná drevina. Od všetkých ostatných stredoeurópskych vŕb sa tento druh výrazne líši fenológiou: tobolky dozrievajú a pukajú až neskoro na jeseň po opade listov, takže plodné samičie stromy na diaľku vyzerajú ako obalené bavlnou.
Opis: Kry 2–5 m, stromy 7–15 m vysoké, s priamym kmeňom s riedkou korunou a vzpriamenými konármi. Borka je hladká, sivá, vekom tmavnúca a pozdĺžne zbrázdená. Jednoročné konáriky holé, červenohnedé, nápadne lesklé (akoby nalakované). Púčiky vajcovito kužeľovité, kýlnaté, 4–6 mm dlhé. Prílistky vajcovito kopijovité, žliazkato pílkovité, zavčasu opadavé. Listy v mladosti lepkavé a voňavé, na jeseň žltnúce a voňajúce po horkých mandliach. Stopka listov 4–12 mm dlhá, v hornej časti s niekoľkými žliazkami, dvoma žliazkami pri stopke. Čepeľ listov pevná, elipsovitá, podlhovastá až vajcovito kopijovitá, na okraji jemne žliazkato pílkovitá 50(–120) × 18–40 mm veľká, na líci zelená, lesklá, na rube svetlejšia, na obidvoch stranách holá. Žilnatina sieťovitá. Jahňady stopkaté, valcovité 40–60 × 10–15 mm veľké, s niekoľko žliazkato pílkovitými listeňmi, listového tvaru. Tyčinkové kvety so 6–9(–12) tyčinkami, nitky na báze husto chlpaté. Piestikové kvety s krátko stopkatými piestikmi, čnelka krátka. Plodom je tobolka.
Ohrozenie a ochrana: V Českej republike vzácnejší druh (C4a). V Maďarsku zákonom chránený druh.
Poznámka: Rastliny s listami vajcovito elipsovitými, asi 2-krát dlhšími ako širokými, sa označujú ako S. p. var. latifolia, rastliny s listami 3–4-krát dlhšími než širokými sa označujú ako var. angustifolia.
Foto: Vladimír Kĺč, 25. 5. 2011 (Slovensko, Slovenská Ves, Ľandy); Alena Vydrová, 27. 5. 2020 (Česko, Čechy, Plánička) a 15. 11. 2020 (Šumava, Knížecí Pláně).