Čeľaď: Fabaceae Lindl. – bobovité / bôbovité
Rozšírenie: Balkánsky druh. Je známy z južného Albánska (pohoria Mali i Nemërçkës, M. i Dhëmbelit a snáď aj inde, napr. blízke pohorie M. i Gribes). Je veľmi pravdepodobné, že zasahuje aj na grécku stranu pohoria Mali i Nemërçkës. Uvádzaný je taktiež zo Severného Macedónska, no tento údaj sa zdá byť pochybný.
Ekológia: Skalnaté, trávnaté svahy na vápencoch v nadmorskej výške 1400–2100 m. Kvitne v máji až júli.
Opis: Bezbyľový kozinec s vetveným podzemkom. Listy v ružici, 4–7 cm dlhé, lístočky po 4–9 pároch, 6–9 × 1–3 mm, vajcovito-elipsovité až kopijovité, husto chlpaté, s viac-menej pritisnutými chlpmi na oboch stranách. Strapce sediace, zvyčajne 3–8-kveté. Kalich 10–14 mm, husto pritisnuto chlpatý. Kališné zuby dosahujú 1/4 dĺžky kališnej trubky. Koruna ružovkasto biela, po uschnutí žltkastá, 23–25 mm dlhá. Struk 12–15 × 5–6 mm, vajcovito-podlhovastý, husto chlpatý.
Zámeny: Druh je veľmi podobný taxónu Astragalus lacteus, ten sa líši najmä kališnými zubmi, ktoré sú približne rovnako dlhé ako kališná trubka.
Poznámka: V balkánskych horách sa vyskytuje niekoľko ďalších relatívne podobných taxónov – Astragalus autranii je endemit pohoria Tomorr v strednom Albánsku, A. idaeus je endemický pre vrcholovú oblasť vrchu Dikti na Kréte, A. agraniotii je známy iba z vrchu Parnon na južnom Peloponéze.
Foto: 28. 6. 2013 (Albánsko, vrch Maja e Dhëmbellit, Përmet).