Syn.: Astragalus eriocephalus Waldst. et Kit., Astragalus pannonicus Schult., Tragacantha dasyantha (Pallas) Kuntze, Tragacantha eriocephala (Waldst. et Kit.) Kuntze
Čeľaď: Fabaceae – bobovité / bôbovité
Rozšírenie: Ponticko-panónsky druh, rastie od Maďarska, Srbska, Rumunska a Moldavska po Bulharsko, južnú Ukrajinu a juhozápadné Rusko. Novšie sa uvádza aj z Kaukazu (Krasnodar, Stavropoľ). Na Slovensku ho uvádzal v 19. storočí z okolia Nitry Anton Rochel, ale nikdy tu nebol znovu potvrdený.
Ekológia: Teplomilný stepný druh, osídľuje výhrevné miesta na pieskoch, spraši a spevnených skalnatých svahoch. Kvitne od mája do júla.
Opis: Trváca husto bielo chlpatá bylina, vysoká 15–45 cm. Stonky poliehavé až vystúpavé, zväčša nerozkonárené, purpurovo červené až hnedočervené. Listy stopkaté, listová stopka sfarbená ako stonka, striedavé, 10–30 cm dlhé, nepárno perovito zložené s 10–14(–17) pármi lístkov. Lístky podlhovasto elipsovité, 0,6–2,5 cm dlhé a 0,5–2,5 cm široké, na vrchole plytko vykrojené až oblé, s nevýraznou špičkou. Kvety päťpočetné, obojpohlavné, zoskupené po 10 až 30 do v priemere 3–5 cm veľkých hlávok. Kalich zvončekovitý, svetlozelený, podlhovasto kopijovitý, končistý, 12–15 mm dlhý, husto pokrytý bielymi odstávajúcimi chlpmi. Koruna žltá, strieška na vrchnej strane chlpatá, 18–25 mm dlhá. Struky vajcovité, po dozretí svetlo- až žltohnedé, 10–20 mm dlhé, s 2–6 semenami. Semená oválne, olivové až tmavohnedé, 3–4 mm dlhé a 3 mm široké.
Zámeny: Podobný je kozinec bezbyľový (Astragalus exscapus), odlišuje sa zeleným stonkami, kvetmi na kratučkých stopkách vyrastajúcich z koreňovej hlavy a na vrchole lysou strieškou koruny.
Ohrozenie a ochrana: Patrí medzi zákonom chránené rastliny Maďarska, Srbska, Ukrajiny a Moldavska.
Poznámka: Liečivá rastlina, obsahuje niektoré glykozidy a flavonoidy (napr. narcisín, quercetín). Používa sa ako močopudný prostriedok, pri liečbe kardiovaskulárnych ochorení (napr. chronická srdcová nedostatočnosť, stenokardia) a pri problémoch s obličkami.
Foto: máj 2008 (Srbsko, Deliblato, NP Deliblatska pesčara).