Syn.: Veronica tournefortii C. C. Gmelin
České mená: rozrazil nitkovitý (Kubát 2002)
Slovenské mená: veronika nitkovitá (Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Plantaginaceae – jitrocelovité / skorocelovité
Rozšírenie: Veronika nitkovitá je rozšírená v západnej a východnej Európe, Malej Ázii.
V Čechách je jeho výskyt roztrúsený, hojnejšie sa vyskytuje na severozápade a severovýchode územia. Inde sa takmer vôbec nevyskytuje. Na Slovensku sa vyskytuje najmä v dolinách väčších tokov východného Slovenska, v planárnom až montánnom stupni (maximum cca 1300 m n. m., pod Kráľovou studňou).
Ekológia: Rastie v oblastiach s mierne teplou klímou a vysokou vzdušnou vlhkosťou po celý rok. Viaže sa na vlhké, neskeletnaté, výživné, humózne pôdy, väčšinou na polozatienených, aj veľmi zatienených stanovištiach. Rastie vo vlhkých záhradách, sadoch, nekosených úhoroch, vlhkých okrajoch ciest, v prírodných parkoch.
Opis: Trváca bylina. Byľ spravidla plazivá, až 50 cm dlhá, chabá, tenká, v čase zrelosti plodov vystúpavá, na uzloch intenzívne zakoreňujúca, občas červenkastá, často dvojradovo husto odstávajúco alebo naspäť zahnuto chlpatá, v súkvetí s vtrúsenými žliazkatými chlpmi alebo len žliazkatá. Listy protistojné, krátkostopkaté, okrúhlasté až okrúhlasto obličkovité, na báze okrúhlasté alebo srdcovité, hrubo plytko vrúbkované, na vrchole tupé, svetlozelené, matné, na líci i rube odstávajúco chlpaté až lysavejúce. Súkvetie strapec. Kvety v pazuchách striedavo postavených listovitých listeňov. Stopky kvetov (i plodov) nitkovité, 2–4-krát dlhšie ako listeň, 4–6-krát dlhšie ako kalich, v čase zrelosti plodov nadol ohnuté, krátko odstávajúco chlpaté s vtrúsenými dlhšími žliazkatými chlpmi. Diely kalicha podlhovasto elipsovité, na vrchole tupé, 3–4(– 5) mm dlhé, chlpato žliazkaté. Koruna svetlomodrá, tmavšie žilkovaná, dolný lalok občas bielo sfarbený, v ústí krátkej korunnej rúrky žltý prstenec. Peľnice modré. Čnelka 1,5 mm dlhá, na zrelom plode esovito zahnutá, blizna polguľovitá. Tobolky zriedkavo vyvinuté, zboku stlačené, trochu širšie ako dlhšie, výrazné sieťovito žilkované, zväčša pravouhlo až tupouhlo vykrojené, žliazkato chlpaté. Semená vajcovité alebo elipsoidné, ploské, hladké až jemne hrboľkaté.
Poznámka: Druh má pôvod na Kaukaze a v Malej Ázii, kde prirodzene rastie na vysokohorských lúkach a v horských lesoch. Prvý krát bol zaznamenaný v Anglicku v roku 1780. Na Slovensku je najstarší známy údaj o výskyte z roku 1937. Ide o invázny druh. K rozšíreniu druhu dochádza zväčša vegetatívne, v našich podmienkach nie je schopný vytvárať semena. Rozširuje sa predovšetkým pričinením človeka. Na niektorých lokalitách pokrýva spodnú vrstvu porastov až na 90 %.
Foto: 5. 5. a 10. 5.2011 (Slovensko, Pieniny, Červený Kláštor).