Syn.: Geranium robertianum subsp. purpureum (Vill.) Nyman
České mená: kakost nachový (Sloboda 1852)
Čeľaď: Geraniaceae Juss. – kakostovité / pakostovité
Rozšírenie: Pôvodný v severnej Afrike, severozápadnej, južnej a juhovýchodnej Európe, západnej Ázii, na Kaukaze, možno i na Kanárskych ostrovoch. Sekundárny výskyt je známy v severnej a strednej Európe, na Azorských ostrovoch, v Severnej a Južnej Amerike (Chile, Argentina, Uruguay), v Austrálii a na Novom Zélande.
V Českej republike bol prvý krát nájdený v roku 2005 na južnej Morave v Hrušovanoch pri Brne a šíri sa na ďalšie lokality (Brno, Ostravsko, Praha, Beroun, Polabí). Na Slovensku bol objavený až v minulom roku na Podunajskej nížine a na Záhorí. Vyskytoval sa tu však už určite dlhšie, pretože celkový počet lokalít (objavených za jediný rok) sa blíži k dvadsiatke.
Ekológia: Konkurenčne slabý druh, vyžaduje otvorené, výslnné až polozatienené stanovištia. V pôvodnom areáli obsadzuje skalné steny, sutiny, suché trávniky, múry, násypy, koľajiská a pod. V sekundárnom areáli známy len zo synantropných stanovíšť, predovšetkým koľajísk a štrkových výsypiek. Kvitne od mája do októbra.
Opis: Jednoročná, 10–35 cm vysoká, slabo zapáchajúca bylina. Stonky zvyčajne už od bázy rozkonárené, poliehavé až vystúpavé, svetlozelené až červenkasté, krehké, husto pokryté dlhými chlpmi. Listy stopkaté, dlaňovito dielne až strihané, svetlozelené (neskôr i červenkasté), na oboch stranách riedko chlpaté. Kvety päťpočetné, drobné, zoskupené v dvojkvetých vidliciach, kvetné stopky 2–27 mm dlhé, kališné lístky vajcovité, riedko chlpaté až holé, korunné lupienky 5–9 mm dlhé, úzko obrátene vajcovité, červenofialové, peľnice žlté. Zobákovité plody 2,3–3 mm dlhé, sieťované, na vrchole zvyčajne s 3–5 výraznými ryhami. Semená okrúhlasté, holé, hnedé, asi 2 mm dlhé.
Zámeny: Najčastejšie sa zamieňa s pakostom smradľavým (Geranium robertianum), ktorý sa odlišuje červenými, ružovými až purpurovými peľnicami, väčšími kvetmi s korunou 10–13 mm dlhou a plodmi na vrchole s 1–2 ryhami.
Poznámka: Niektorí autori rozlišujú dva poddruhy: nominátny subsp. purpureum je charakteristický vystúpavými až priamymi stonkami, zatiaľ čo subsp. forsteri má stonky poliehavé.
Foto: 23. 6. 2010 (Slovensko, Podunajská nížina).