Syn.: Viola hirta subsp. collina (Besser) Rouy et Fouc., Viola hirta var. collina (Besser) Regel, Viola hirta subsp. subciliata auct. non Borbás, Viola odorata subsp. collina (Besser) Čelak.
České mená: violka chlumní (Dostál 1989, Kubát 2002)
Slovenské mená: fialka kopcová (Marhold et Hindák 1998)
Čeľaď: Violaceae Batsch – violkovité / fialkovité
Rozšírenie: Druh s nesúvislým areálom rozprestierajúcim sa v miernom pásme od strednej Európy až po východnú Áziu. V Európe zasahuje po strednú časť Škandinávskeho polostrova, Západné Alpy, severné Taliansko a strednú časť bývalej Juhoslávie. Na Slovensku sa druh vyskytuje roztrúsene až hojne v oblasti západokarpatskej flóry, zriedkavý je v panónskej oblasti (len Slovenský Kras) a nie je doložený z východného Slovenska. V Česku rastie roztrúsne až hojne, chýba na juhovýchodnej Morave, vzácne sa vyskytuje na severe Moravy a v severných Čechách.
Ekológia: Rastie na plytkých, skeletnatých alebo piesčitých, zásaditých až neutrálnych pôdach, na suchých trávnatých a sutinových stráňach, vo svetlých, vápnomilných listnatých a ihličnatých lesoch a reliktných borinách, od úpätí hôr až do horského stupňa. Kvitne v marci až apríli (–máji).
Opis: Trváca bylina, v čase kvitnutia 2,5–10 cm vysoká (letné listy až 15 cm dlhé). Podzemok vystúpavý alebo šikmý, často viachlavý, 3–5 mm hrubý. Byľ chýba, listy aj kvety vyrastajú z podzemku v prízemnej ružici. Listová stopka husto pokrytá naspäť pritisnutými až odstávajúcimi, (0,2–)0,5–1,2 mm dlhými chlpmi. Čepeľ je okrúhlasto vajcovitá až vajcovitá, zvyčajne 1–1,5(–1,8)-krát dlhšia ako široká, na báze hlboko srdcovitá, na okraji vrúbkovaná až plytko vrúbkovane pílkovitá, na vrchole tupo končistá až tupá, v čase kvitnutia 10–35 mm dlhá, husto chlpatá. Vonkajšie prílistky vajcovito kopijovité až úzko kopijovité, 2–5-krát dlhšie než široké, dlho brvito zúbkaté, najdlhšie zuby (0,6–)1–1,8(–2,2) mm dlhé, na okraji a na zuboch chlpaté. Kvetné stopky spravidla roztrúsene chlpaté. Listence úzko trojuholníkovité, umiestnené ± v polovici kvetnej stopky. Kvety (9,5–)11,5–17(–18) mm dlhé, slabo voňavé. Kališné lístky vajcovito kopijovité až kopijovité, spravidla chlpaté. Korunné lupienky bledoružovofialové, ostroha celá oblúkovito nahor zahnutá, belavá až svetloružovofialová. Plodom sú guľovité, chlpaté tobolky.
Zámeny: V čase kvitnutia je druh dobre rozpoznateľný. V sterilnom stave počas leta sa však listy veľmi podobajú na druh Viola hirta, ktorý obsadzuje podobné biotopy, je však viac svetlomilný. Spoľahlivo ich možno odlíšiť podľa prílistkov, V. hirta ich má len v spodnej časti brvito zúbkaté až celistvookrajové, zatiaľ čo V. collina dlho brvito zúbkaté, na okraji a na zuboch chlpaté.
Ohrozenie a ochrana: V Maďarsku patrí medzi zákonom chránené druhy.
Foto: 8. 3. 2008, 4. 4. 2009 (Slovensko, Strážovské vrchy, Rokoš).