Syn.: Viola declinata auct. non Waldst. et Kit.
Čeľaď: Violaceae Batsch – violkovité / fialkovité
Rozšírenie: Fialka dácka je karpatsko-balkánsky druh. Vyskytuje sa v poľských, slovenských aj ukrajinských Východných Karpatoch, v rumunských Východných, Južných a Apusenských Karpatoch. Ďalej v bulharských pohoriach Stará planina a Vitoša, v niektorých pohoriach Srbska a v Albánsku.
V Českej republike nerastie. Na Slovensku sa vyskytuje len v pohraničnom hrebeni Bukovských vrchov od Ruského ďalej na východ. Je udávaná aj z Vihorlatu.
Ekológia: Fialka dácka sa vyskytuje v lúčnych (na území Slovenska len sekundárnych) spoločenstvách polonín v podhorskom až horskom stupni (cca 700–1200 m n. m.), v Bulharsku vystupuje až do výšky 2300 m n. m. Rastie predovšetkým v spoločenstvách zväzov Calamagrostion arundinaceae a Campanulo abietanae-Nardetum. Kvitne od júna do augusta.
Opis: Trváca rastlina. Chlpatá alebo lysavejúca byľ je vysoká 15–35 cm. Listy len byľové, prílistky dlhé do polovice listov, šikmo vajcovito kopijovité, max. do polovice dĺžky dlaňovito delené na široké úkrojky, listové stopky dlhé 2–4 cm, čepele vajcovité alebo elipsovité dlhé 2–4 cm, vrúbkované, holé alebo na okraji brvité. Kvety dlho stopkaté, veľké, koruna 2–3 cm, fialová alebo žltkastá, ostroha veľmi krátka, sotva dosahujúca dĺžku príveskov kališných lístkov.
Ohrozenie a ochrana: Na Slovensku je druh ohrozený v prvom rade sekundárnou sukcesiou. V súčasnosti – až na niekoľko malých plôch kosených pracovníkmi štátnej ochrany prírody – sú všetky poloniny nad umelo zníženou hornou hranicou lesa opustené a postupne zarastajú. Z pôvodných kvetnatých lúk vznikajú fádne porasty s dominanciou smlzu a mnohé lúčne druhy z nich vypadávajú. V budúcnosti sa počet stávajúcich lokalít bude iba zmenšovať. Na Slovensku je táto fialka zaradená medzi zraniteľné (VU) a zákonom chránené druhy.
Poznámka: Fialka dácka je jeden z viacerých rastlinných druhov viazaných svojim výskytom na území Slovenska iba na Bukovské vrchy.
Foto: 22. 7. 2008 (Slovensko, Bukovské vrchy).