Tatranský národný park (TANAP) je najstarším národným parkom na území Slovenska. Vyhlásený bol v decembri 1948 s účinnosťou od 1. 1. 1949. V súčasnosti zaberá územie TANAP-u bezmála 75 tisíc hektárov. Chránené územie zahŕňa najvyššie pohorie Karpatského oblúka – Tatry a ochrana tohoto jedinečného územia bola aj dôvodom na jeho vyhlásenie.
Na relatívne malej ploche je sústredené nevšedné bohatstvo prírodných fenoménov, medzi ktorými vyniká rastlinstvo. O bohatstve flóry TANAPu svedčí, okrem iného, počet zistených druhov cievnatých rastlín, ktorých je takmer 1400, a tým sa toto územie radí medzi najbohatšie územia Slovenska. Je tu sústredené množstvo chránených, vzácnych a ohrozených rastlinných druhov, väčšia časť západokarpatských endemitov, viacero rastlín má na území TANAPu jediné miesto výskytu v SR, prípadne aj v celých Západných Karpatoch a zachovalo sa tu množstvo glaciálnych reliktov, niektoré z nich na súčasnej južnej hranici svojho súčasného celosvetového areálu.
Fytogeografické začlenenie územia a opis významných floristických prvkov
Podľa fytogeografického členenia SR patrí rastlinstvo územia TANAPu do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), jej štyroch obvodov, piatich okresov a šiestich podokresov:
obvod západobeskydskej flóry (Beschidicum occidentale):
okres: Západné Beskydy
obvod flóry vysokých (centrálnych) Karpát (Eucarpaticum):
okres: Fatra
podokres: Chočské vrchy
okres: Tatry
podokresy: ZápadnéTatry, Vysoké Tatry, Belianske Tatry
obvod flóry vnútrokarpatských kotlín (Intercarpaticum):
okres: Podtatranské kotliny
podokresy: Liptovská kotlina, Spišské kotliny
obvod východobeskydskej flóry (Beschidicum orientale):
okres: Spišské vrchy
Vegetácia vlastného územia národného parku patrí, až na malé výnimky okrajových častí, do obvodu flóry vysokých Karpát a v rámci tohoto obvodu do dvoch fytogeografických okresov. Do okresu Fatra, podokresu Chočské vrchy, patrí na západe národného parku skupina Sivého vrchu, tvoriaca prechod medzi fytogeografickými okresmi Fatra a Tatry. Svojou vegetáciou sa viac podobá fatranskému ako tatranskému rastlinstvu. Je to jediné územie v TANAP-e, kde rastie západokarpatský paleoendemit (zároveň anexový druh) klinček lesklý (Dianthus nitidus). Tento druh má centrum svojho areálu v Krivánskej Malej Fatre.
Fytogeografický okres Tatry, tvoriaci prevažnú časť územia TANAP-u, je centrom rozšírenia flóry centrálnych pohorí Západných Karpát. Pre tento okres je charakteristický výskyt viacerých druhov, ktoré na Slovensku ako pôvodné rastú iba tu. Patrí k nim napríklad limba (Pinus cembra), ostrica Lachenalova (Carex lachenalii), horcovka útla (Comastoma tenellum), turica jednoúborová (Erigeron uniflorus), pabodliak nízky (Saussurea pygmaea), rožec vlnatý (Cerastium eriophorum), rožkovec trojčnelkový (Dichodon cerastoides), piesočnica brvitá (Arenaria tenella), kozinec nórsky (Astragalus norvegicus), vstaváčik alpínsky (Chamorchis alpina), ostropysk poľný tatranský (Oxytropis campestris subsp. tatrae), ostropysk karpatský (Oxytropis carpatica), poniklec jarný (Pulsatilla vernalis), lomikameň ovisnutý (Saxifraga cernua), lomikameň zohnutolistý (Saxifraga retusa) a viaceré ďalšie.
Iné druhy majú v tomto území hlavné centrum rozšírenia v Západných Karpatoch: vŕba bylinná (Salix herbacea), šucha obojpohlavná (Empetrum hermaphroditum), lomikameň protistojnolistý (Saxifraga oppositifolia) alebo západokarpatský paleoendemit stračonôžka tatranská (Delphinium oxysepalum).
Hoci má rastlinstvo fytogeografického okresu Tatry jednotný charakter, na základe určitých odlišností je okres rozdelený do troch podokresov: Západné Tatry, Vysoké Tatry, Belianske Tatry.
Niektoré druhy sú v Západných Karpatoch svojim výskytom obmedzené iba na Západné Tatry. Sem je možné priradiť napríklad ďatelinu lupinovitú (Trifolium romanicum), sibaldku rozprestretú (Sibbaldia procumbens) – výskyt druhu na slovenskej strane Červených vrchov sa nedarí v súčasnosti overiť, ďalej pyštek alpínsky (Linaria alpina) a iba v Červených vrchoch na niekoľkých lokalitách rastrúcu ostricu černastú (Carex parviflora). Iba z Račkovej a Jamníckej doliny je na Slovensku známy zbehovec ihlanovitý (Ajuga pyramidalis). Dlho bol iba z územia Západných Tatier známy ježohlav úzkolistý (Sparganium angustifolium), v roku 2003 bol však prekvapivo nájdený vo Vysokých Tatrách. Naopak, iskerník trpasličí (Ranunculus pygmaeus), ktorý bol známy iba z Vysokých Tatier, bol v roku 1998 nájdený na Bystrej ako nový druh pre Západné Tatry.
Vo fytogeografickom podokrese Vysoké Tatry je najväčšie sústredenie vysokohorských druhov v rámci celých Západných Karpát, pričom viaceré druhy rastú v Západných Karpatoch (prípadne celých Karpatoch) iba tu. Medzi najvýznamnejšie patria napr. rožec jednokvetý (Cerastium uniflorum), iskerník zakoreňujúci (Ranunculus reptans), trávnička alpínska (Armeria alpina), páperec trsnatý (Trichophorum cespitosum), v súčasnosti iba odtiaľto je v Západných Karpatoch známy výskyt sitiny gaštanovej (Juncus castaneus).
Najviac druhov, ktoré nikde inde v Západných Karpatoch nerastú, je známych z podokresu Belianske Tatry. Za všetky napríklad chudôbka kaukazká (Draba siliquosa), chudôbka bledožtlá (Draba fladnizensis), chudôbka štajerská (Draba pacheri), skalokráska pyrenejská (Petrocallis pyrenaica), medvedík alpínsky (Arctous alpina), sitina trojplevová (Juncus triglumis), turička jednoduchá (Kobresia simpliciuscula), ostrička myšia (Elyna myosuroides), kosatka nízka (Tofieldia pusilla), ostrica čiernohnedá (Carex atrofusca), ostropysk Hallerov (Oxytropis halleri), prvosienka dlhokvetá plocholistá (Primula halleri subsp. platyphylla), iskerník obličkolistý (Ranunculus thora), kostravec fialový (Bellardiochloa variegata), vičenec horský (Onobrychis montana) a ďalšie. Vo viacerých prípadoch ide o glaciálne relikty, ktoré majú v súčasnosti centrum areálu vo vyšších zemepisných šírkach (Škandinávia, Arktída) alebo v Alpách.
Z fytogeografického hľadiska je významné prenikanie niekoľkých atlantských a subatlantských druhov na okraj územia TANAP-u (okres Západobeskydskej flóry). Ide o druhy všivec lesný (Pedicularis sylvatica), sitina kostrbatá (Juncus squarrosus) a rebrovka rôznolistá (Blechnum spicant), ktoré sa vyskytujú vzácne v západnej časti územia NP a na Slovensku sa hojnejšie vyskytujú na severozápade územia (Kysuce, Orava). V tesnej blízkosti hraníc NP, pri obci Jalovec, bol v roku 2004 zaznamenaný výskyt ostrice blšnej (Carex pulicaris), lokalita je na východnej hranici celosvetového areálu druhu.
