Pavol Eliáš jun.

To, že som sa stal profesionálnym botanikom, je vlastne náhoda a mnohých mojich kamarátov to riadne prekvapilo. Na základnej a strednej škole som totiž inklinoval skôr k živočíšnej ríši a doma som mal celý zverinec. Nebolo teda nič nezvyčajné, že prihlášku na vysokú školu som si poslal na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu. Prihlásil som sa na dva odbory – zootechnický a fytotechnický a čo čert nechcel, prijímacie pohovory na oba boli v ten istý deň, v rovnakú hodinu. Dlho som rozmýšľal, kde vlastne pôjdem, pozdávali sa mi oba odbory a až ráno v inkriminovaný deň cestou na pohovory ma napadla spásonosná myšlienka – rozhodne priorita miestnosti, teda vojdem do prvých dverí, kde budú pohovory a hotovo! No a vyhral to odbor agronomický. Odtiaľ bol už len malý krôčik k botanike, počas štúdia ma zaujali dreviny a moje dodnes obľúbené buriny, takže po štátniciach som sa prihlásil na doktorandské štúdium už priamo na katedru botaniky a keď sa naskytla príležitosť, zostal som tu aj pracovať. Venujem sa predovšetkým vzácnym a ohrozeným druhom a nikdy som svoje rozhodnutie neoľutoval. Botanika má totiž oproti zoológii veľa výhod – rastliny nikam neutekajú, trpezlivo vás na lokalite čakajú celé roky, nehryzú, dajú sa bez problémov fotografovať, väčšinou príjemne voňajú… Nechcete si to tiež vyskúšať?

Som autorom týchto článkov: