Strážov leží v centrálnej časti Strážovských vrchov a s nadmorskou výškou 1213 m je ich najvyšším bodom. Okrem pohľadov z okolitých, bližších aj vzdialenejších kopcov je dominantný najmä pri pohľade z juhu. Či už z diaľky z údolia riečky Nitrice, alebo z mierne modelovanej, slienitými horninami krížňanského príkrovu tvorenej krajiny v okolí Zliechova.
Samotný Strážov je už tvorený predovšetkým odolnými guttensteinskými vápencami a okrajovo aj inými typmi vápencov. Kvôli tomu je reliéf Strážova bralnatý, s množstvom skál a sutín, nechýbajú taktiež jaskyne, či vodopády v údolí Strážovského potoka tečúceho smerom na sever. Rovnejšia je iba vrcholová oblasť s lúkou.
Biologicky aj esteticky ide o významné územie nesúce viaceré štatúty ochrany prírody. Strážov patrí do CHKO Strážovské vrchy, CHVÚ Strážovské vrchy, ÚEV Strážovské vrchy, či akejsi reálne nič neriešiacej siete nadregionálnych biocentier. Našťastie mu prináleží aj jediná kategória ochrany prírody, ktorá na Slovensku niečo znamená a to 5. stupeň ochrany v rámci NPR. Národná prírodná rezervácia Strážov s rozlohou 480 ha bola vyhlásená v roku 1981 za účelom ochrany krasového reliéfu, vzácnych rastlín, živočíchov a zachovalých lesov, z ktorých 39,6 ha bolo recentne vymapovaných ako prales.
Z fytogeografického hľadiska patrí územie do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), do obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum), do fytogeografického okresu Strážovské vrchy. Strážovské vrchy všeobecne sú oblasť z fytogeografického hľadiska charakteristická najmä tým, že sa tu prelína panónska a karpatská flóra. Mnoho druhov tu dosahuje okraje svojich areálov, ako aj najnižšie alebo najvyššie položené lokality v rámci svojho výskytu. Strážov ako najvyšší vrch okresu je významný výskytom druhov sublapínskeho stupňa a druhov horských lesov, pričom mnohé sa z celého okresu vyskytujú iba tu prípadne veľmi vzácne na iných vyšších vrchoch alebo reliktných stanovištiach (napr. v oblasti Rokoša a Súľovských skál). Fytogeograficky podobným ostrovom horskej flóry na vápencoch, avšak z tohto hľadiska ešte o niečo bohatší je blízky Kľak (1351 m n. m) na južnom okraji Lúčanskej Malej Fatry.
Ako výrazná, bralnatá a ešte k tomu vápencová hora bol už od počiatku biologických výskumov v tejto oblasti lákavým cieľom botanikov. Na prelome 18. a 19. storočia sem túlavé topánky zaviedli A. Carla, ktorý tu rastliny zbieral zrejme ako prvý. Potom prichádzajú J. Ľ. Holuby, A. Rochel, K. Brancsik, neskôr J. Futák. Od konca minulého storočia publikovalo poznatky o flóre a vegetácii Strážova a jeho okolia viacero botanikov, najväčší prínos mali azda najmä G. Runkovič a E. Fajmonová.
Svahy Strážova sú prevažne zalesnené. Z drevín prevláda buk, jedľa biela chýba, na skalných hranách v severných svahoch sa prirodzene vyskytujú ojedinelé smreky. Početný je javor horský (Acer pseudoplatanus), vzácnejšie primiešané napr. Sorbus aria, S. aucuparia a Ulmus glabra. Prevládajú biotopy vápnomilných bukových lesov, kvetnatých bukových lesov a časté sú aj lipovo-javorové sutinové lesy. Vápencové skalné bralá sú zaujímavé výskytom skalných lipín (Seslerio albicantis-Tilietum cordatae Chytrý et Sádlo 1998), tu s výskytom Tilia platyphyllos. Vo vrcholovej časti Strážova sa vyskytuje ostrovček javorovo-bukových horských lesov (podzväz Acerenion Oberd. 1957). Pestrým bylinným podrastom sú zaujímavé najmä sutinové lesy, kde zvyčajne prevažuje Lunaria rediviva a Aruncus vulgaris, ale primiešaných je mnoho ďalších bylín a papradí vrátane jelenieho jazyka (Asplenium scolopendrium) alebo nízkych krovín Ribes alpinum. Na jar tu kvitne Dentaria enneaphyllos.
V porastoch skalných lipín môžeme nájsť popri druhoch ostrevkových trávnikov a skál, napr. Bupleurum longifolium subsp. vapincense a Pleurospermum austriacum. Vápnomilné bučiny sú bohaté na prilbovky (Cephalanthera damasonium, C. rubra) a kruštíky (Epipactis atrorubens, E. helleborine, E. muelleri, E. microphylla), po rokoch tu bol opätovne potvrdený aj výskyt čievičníka papučkového (Cypripedium calceolus). Horské javorovo-bukové lesy s množstvom nízkych, rozlične pokrútených stromov a humóznou výživnou pôdou sú plné bylín, ako sú napr. Adoxa moschatelina, Allium ursinum, Allium victorialis, Anthriscus nitida, Cicerbita alpina, Hesperis matronalis, Chaerophyllum hirsutum, Luzula sylvatica, Orobanche flava, Petasites albus, Phyteuma spicatum, Poa chaixii, Polygonatum verticillatum, Polystichum lonchitis, Ranunculus platanifolius, Senecio hercynicus, Stellaria nemorum a Thalictrum aquilegiifolium.
Botanicky najvýznamnejšou časťou Strážova je jednoznačne jeho vrcholové bralo. Pokrýva ho prirodzené bezlesie vo forme skalných štrbín, subalpínskych trávnikov, malých fragmentov vysokobylinných nív, vápencových sutín a nízkych krovín. V trávnikoch prevažuje Sesleria caerulea a predovšetkým na chladných tienistých skalách sa početne vyskytujú druhy typické pre subalpínske až alpínske pásmo Karpát, ako Aster alpinus, Carex firma, C. sempervirens, Dianthus nitidus, D. praecox, Euphrasia salisburgensis, Festuca tatrae, F. versicolor, Gentiana clusii, Hieracium villosum, Pedicularis verticillata, Poa alpina, Ranunculus alpestris, R. breyninus, Saxifraga adscendens, Trisetum alpestre, Veronica fruticans, Vaccinium vitis-idaea a Viola biflora.
Z ďalších druhov, ktoré bežne zostupujú aj do nižších pôlôh tu rastie napr. Bellidiastrum michelii, Carduus defloratus subsp. glaucus, Draba aizoides, Polygala amara subsp. brachyptera, Primula auricula subsp. hungarica, Phyteuma orbiculare, Scabiosa lucida, Thesium alpinum, Thymus pulcherrimus subsp. sudeticus, Tofieldia calyculata a Valeriana tripteris subsp. austriaca.
Vo vlhkých porastoch charakteru vysokobylinných nív a na vlhkých sutinách vo vrcholovej časti a pod vrcholovou skalou sa vyskytuje Aconitum firmum subsp. moravicum, A. variegatum, Arabis alpina, Cardamine amara subsp. opicii, Centaurea montana subsp. mollis, Corthusa matthioli, Dactylis glomerata subsp. slovenica, Geranium sylvaticum, Geum rivale, Laserpitium latifolium, Jacobaea subalpina a Soldanella carpatica. Z krovín rastú na vrchole napr. Cotoneaster integerrimus a Salix silesiaca. Na lúke pod vrcholom rastie Orchis mascula, Traunsteinera globosa a Trollius altissimus.
Južne orientované skaly – resp. skaly v nižších polohách Strážova – sú prevažne porastené druhmi Campanula cochleariifolia, Festuca pallens, Hieracium bupleuroides, Jovibarba globifera, Minuartia langii, Saxifraga paniculata, Sedum album. Na zatienených skalkách v lese rastie napríklad Moehringia muscosa a paprade (Asplenium trichomanes, A. viride, Cystopteris fragilis a Polypodium vulgare). Na suchších sutinách prevláda Gymnocarpium robertianum alebo Vincetoxicum hirundinaria, primiešané sú Origanum vulgare, Melica ciliata a Securigera varia.
Nemenej zaujímavá je aj lúčnatá a pasienková krajina pod Strážovom v okolí Zliechova. Prevažujú tu širokolisté trávniky s Bromus erectus, často s rozptýlenými krovinami borievok a s výskytom orchideí (Gymnadenia conopsea, vzácne Ophrys holoserica subsp. holubyana). Z ďalších bylín zaujme napr. Cirsium acaule, Gentiana cruciata, Gentianopsis ciliata, Iris graminea, Knautia kitaibelii, Senecio umbrosus a Serratula tinctoria.
Okolo pramenísk a potôčikov rastú vlhkomilné spoločenstvá s výskytom Carex davalliana, Dactylorhiza majalis, Eleocharis quinqueflora, Epipactis palustris, Gymnadenia densiflora, Parnassia palustris a iných druhov.
Foto: 9. 6. 2010 a z 13. 5. 2018.