Syn.: Carex aquatilis subsp. nardifolia (Wahlenb.) K. Richt., Carex hoppneri Boott, Carex salina subsp. subspathacea (Wormsk. ex Hornem.) Nyman
Čeľaď: Cyperaceae – šáchorovité / šachorovité
Rozšírenie: Druh s rozsiahlym cirkumpolárnym areálom, ťažisko výskytu má v Arktíde. Vyskytuje sa v Severnej Amerike (Aljaška, Kanada vrátane kanadských arktických ostrovov) a v Grónsku. V arktickej časti Ázie pobrežím Severného ľadového oceána až po Čukotku, na juh po severné Japonsko a Kóreu. V Európe na Islande, Špicbergoch a v Škandinávii (najmä v jej severnej polovici), ruskou Arktídou po Ural. Druh je známy aj z ostrova Jan Mayen.
Ekológia: Vyskytuje sa na morských pobrežiach v mokradiach, ústiach riek a na prímorských slaniskách, kde obsadzuje predovšetkým najnižšie položené, prílivom najdlhšie zaplavované zóny, na bahnitom substráte. Tu vytvára samostatné spoločenstvo nezriedka tvorené iba týmto jedným druhom, prípadne spoločne so severským druhmi rodu Puccinellia (P. phryganodes). Kvitne od júla do augusta, na mnohých lokalitách býva často sterilná alebo kvitne iba vzácne.
Opis: Trváca, výbežkatá, sivozelená rastlina, kvitnúce byle vysoké 2–5(–8) cm, vzpriamené, tuhé, hladké, trojhranné. Listy 3–5 cm, v prípade sterilných rastlín do 15 cm dlhé a 2–3 mm široké, žliabkaté, tuhé, na okrajoch drsné, pošvy hrdzavočervené. Súkvetie na konci byle zložené z 2 až 4 kláskov, mužský jeden, koncový, niekedy na spodku aj so samičími kvetmi, (8–)9–10(–11) × 2–3 mm, samičie klásky 1 až 3, 7–9(–10) × 2–3,5(–4) mm, sediace alebo na do 5 mm dlhých stopkách, zložené z 2–12 kvetov. Samičie plevy hrdzavo hnedé so svetlým pásom v strede, tupé, pamechúriky 2,2–3 × 1,2–1,8 mm s nezreteľným, do 0,1 mm dlhým zobáčikom, svetlozelené, v čase zrelosti hrdzavo hnedé.
Poznámka: Jedna z najmenších ostríc veľmi špecifického vzhľadu. V prímorských močiaroch v optimálnych podmienkach tvorí rozsiahle, súvislé porasty.
Foto: 14. a 16. 7. 2016 (Nórsko, ústie rieky Tana a Varangerfjorden).