Syn.: Carex filiformis Gooden. non L., nom. illeg.
Čeľaď: Cyperaceae – šáchorovité / šachorovité
Rozšírenie: Druh Carex lasiocarpa s. s. je euroázijský taxón. V Európe má súvislý areál na Britských ostrovoch, v celej Škandinávii a v Pobaltí, odkiaľ zasahuje cez Bielorusko celou severnou časťou Ruska až po Ural. Južnejšie sa vyskytuje okrem alpskej oblasti ostrovčekovito v Pyrenejách a vo Francúzskom stredohorí, Karpatoch, vzácne zasahuje až do Dinaríd a Apenín. Od Uralu areál pokračuje cez celú Sibír na Ďaleký východ, kde nadväzuje areál taxónu Carex lasiocarpa subsp. occultans. V Severnej Amerike sa vyskytuje Carex lasiocarpa subsp. americana. Oba zmienené poddruhy sú niektorými autormi považované iba za variety.
V Českej republike sa vyskytuje roztrúsene, najviac lokalít je v južných Čechách, na Morave nepomerne vzácnejšie, napr. v Jeseníkoch. Na Slovensku vzácne, niekoľko lokalít je na Záhorskej nížine, najviac miest výskytu je na Orave, vzácne v podhorí Tatier a vo vnútrokarpatských kotlinách, jedna lokalita je známa na Kysuciach a vo Vihorlate. Celkovo asi na 17 lokalitách.
Ekológia: Vyskytuje sa na slatinných rašeliniskách s vysokým alebo stredným obsahom živín, kde je dominantou alebo súčasťou niekoľkých rastlinných spoločenstiev. Na vrchoviskách rastie na ich minerálnejších okrajoch – laggoch, obsadzuje aj močaristé lúky a brehy rybníkov. Vyžaduje miesta s vysoko položenou a stálou hladinou podzemnej vody. Lokality sa nachádzajú od nížin do podhorského, ojedinele až horského stupňa. Kvitne od mája do júna.
Opis: Trváca rastlina vysoká 30–60(–100) cm. Byľ tenká, tuhá a vzpriamená, tupo 3-hranná alebo oblá. Dolné pošvy bez čepelí, hnedé, sieťovito rozpadavé. Čepele listov tuhé, na okraji drsné, žliabkaté až zvinuté, úzke (1–2 mm), sivozelené. Dolný listeň podobný listom, dlhší ako súkvetie. Súkvetie dlhé až 15 cm, zložené z 2–6 oddialených, sediacich priamych klasov. Horné 1(–3) klasy samčie, ostatné samičie. Plevy tmavohnedé, hrotité. Pamechúriky šikmo odstávajúce, s krátkym zobáčikom, páperisté. Semenník 3-bliznový.
Ohrozenie a ochrana: Vo veľkých územiach strednej Európy, aj na Slovensku vzácny druh. Mnoho lokalít zaniklo odvodnením a následnou likvidáciou rašelinísk, ťažbou rašeliny a podobne. Viaceré dosiaľ existujúce lokality sú ohrozené sekundárnou sukcesiou napriek tomu, že ostrica plstnatoplodá je konkurenčne silný druh. Dlhodobá absencia tradičného obhospodarovania a následné zarastanie lokalít náletovými drevinami nakoniec ostricu plstnatoplodú z lokalít vytlačí. V ČR patrí medzi ohrozené (C3) a zákonom chránené druhy (§2), na Slovensku medzi zraniteľné (VU) a tiež je zákonom chráneným druhom, rovnako v Maďarsku.
Poznámka: Ostrica plstnatoplodá je v strednej Európe považovaná za reliktný druh.
Foto: 14. 8. 2004 (Slovensko, Popradská kotlina), 26. 5. 2006 (Turčianska kotlina), 28. 6. 2006 (Oravská kotlina).