Syn.: Carex acuta auct. (p. p.) non L., Carex paludosa Good.
České mená: ostříž kalužní (Presl 1819), tuřice kalužní (Opiz 1852), ostřice kalužní (Sloboda 1852, Čelakovský 1879, Polívka 1912), ostřice ostrá (Dostál 1950), ostřice kalužní (Dostál 1989), ostřice ostrá, ostřice kalužní (Kubát 2002)
Slovenské mená: ostřice bahní (Reuss 1853), ostrica ostrá (Dostál 1950, Marhold-Hindák 1998)
Čeľaď: Cyperaceae – šáchorovité / šachorovité
Rozšírenie: Euroázijský druh. V Európe, kde má centrum súvislého areálu, sa vyskytuje v celej strednej časti kontinentu, na sever po Britské ostrovy, Dánsko, južné Nórsko a Švédsko, na juhu od Španielska až po Turecko (chýba v Grécku), odkiaľ areál prechádza cez Blízky východ, Irak, Irán do strednej Ázie (Kazachstan, Turkmenistan, Uzbekistan) a ďalej na východ cez Altaj po západnú a východnú Sibír. Vyskytuje sa aj v Pakistane. V Afrike sa vyskytuje na severe v Alžírsku a Maroku, na juhu kontinentu je nepôvodným druhom v Juhoafrickej republike a Lesotho, zavlečeným druhom je tak isto aj v USA a v Kanade.
V Českej aj Slovenskej republike sa vyskytuje roztrúsene až pomerne hojne v teplejších oblastiach oboch štátov.
Ekológia: Rastie na močaristých lúkach, v porastoch trste, na brehoch vodných tokov a rybníkov, v svetlých jelšových porastoch, vzácnejšie aj na slatinných rašeliniskách s vysokým obsahom báz. Vyžaduje mokré, niekedy preplavované, výživné, zásadité až slabo kyslé, rašelinné aj hlinité pôdy od nížin do pahorkatín, zriedkavejšie až do podhoria. Kvitne od apríla do mája.
Opis: Trváca, sivozelená, netrsnatá rastlina vysoká 60–150 cm. Podzemok s dlhými, plazivými výhonkami. Byle priame, hrubé, ostro 3-hranné, drsné. Listy také dlhé alebo dlhšie ako byľ, 5–10 mm široké, ploché alebo žliabkaté, pošvy sivo červenohnedé, dolné bezčepeľové, nerozpadavé. Súkvetie zložené z 5 až 7 klasov, horné 2–3 samčie, široko valcovité, dlhé do 4 cm, zblížené, dolné 2–4, samičie, valcovité (až kyjačikovité), 20–50(–70) × 6–8 mm, vzpriamené, husté, oddialené, sediace, len dolný krátko (do 10 mm) stopkatý, listene bez pošiev, dolný dlhší ako súkvetie. Samičie plevy podlhovasto vajcovité alebo kopijovité, tmavo červenohnedé, zelenkasto kýlnaté, pamechúriky 3,5–5 mm, vajcovito elipsoidné, vyčnievajúco žilované, sivozelené, priamo odstávajúce.
Ohrozenie a ochrana: Mnohé lokality ostrice ostrej zanikli v minulosti rozsiahlymi melioračnými úpravami v krajine, napriek tomu je i v súčasnosti pomerne hojným druhom. Dokáže prežiť aj poškodenie stanovištia, či ho opätovne osídliť. V Českej ani Slovenskej republike nie je zákonom chráneným druhom, nie je ani zaradená do národných červených zoznamov.
Poznámka: Spolu s ďalšími vysokými ostricami je súčasťou ostricových spoločenstiev zväzu Magnocaricion elatae.
Foto: 14. 6. 2005 (Slovensko, Hornádska kotlina) a 16. 6. 2005 (Slovensko, Turčianska kotlina).