Syn.: Carex hornschuchiana Hoppe
Čeľaď: Cyperaceae – šáchorovité / šachorovité
Rozšírenie: Európsky druh. Oblasť súvislého areálu zahŕňa Britské ostrovy, južnú až strednú Škandináviu, pobaltské štáty, strednú Európu na juh po Francúzsko, alpskú oblasť, severné Taliansko, Chorvátsko a Rumunsko. Izolované lokality sú na Faerských ostrovoch, Pyrenejskom polostrove, Grécku, Turecku a na Kaukaze. V Severnej Amerike, na pomerne malom území New Foundlandu, je známy taxón Carex hostiana var. laurentiana (Fern. et Wieg.) Fern et Wieg., niekedy hodnotený na úrovni poddruhu.
V Českej republike je uvádzaný vzácne roztrúsený výskyt v Polabí, na Dokesku, v Podorlickej pahorkatine, v okolí Chrudimi, Kladna, Vimperku a na Mostecku, na Morave v Horno a Dolnomoravskom úvale. Na Slovensku predovšetkým vo vnútrokarpatských kotlinách: Turiec, Liptov, Spiš, vzácne v nížinách – Záhorská a Podunajská.
Ekológia: Rastie na bázických slatinných rašeliniskách a ich lúčnych okrajoch, na minerálne bohatých pôdach, dobre znáša rozkolísaný vodný režim. Ostrica Hostova má ťažisko výskytu v podhorských polohách, vzácne sa vyskytuje v nížinách, do horských polôh nezasahuje. Patrí medzi typické druhy zväzu Molinion. Kvitne v máji až júni.
Opis: Trváca, v riedko trsnatá rastlina vysoká 25–50(–60) cm. Byľ priama, v dolnej polovici listnatá, tupo 3-hranná, hladká. Pošvy dolných listov žltohnedé, vláknito rozpadavé. Čepele listov ploché, kýlnaté, tuhé, na okraji drsné, široké 2–4 mm, modrozelené. Dolný listeň podobný listom. Súkvetie zložené z 2–6 oddialených, stopkatých, priamych klasov. Horný so samčími, ostatné klasy so samičími kvetmi. Plevy červenohnedé až tmavohnedé, blanito obrúbené. Pamechúriky dlhšie ako plevy, žltozelené, s krátkym zobáčikom.
Zámeny: Druh často zamieňaný s ostricou oddialenou (Carex distans), tá je husto trsnatá, žltozelená a viazaná predovšetkým na zasolené biotopy (fakultatívny halofyt) i keď sa občas vyskytuje na slatinách s vysokým obsahom báz. Vzácne (napr. na Spiši) rastú na lokalitách spoločne.
Ohrozenie a ochrana: Mnohé lokality ostrice Hostovej, najmä v nižších polohách, zanikli ich priamym zničením antropickou činnosťou: odvodňovaním, ťažbou rašeliny, intenzifikáciou poľnohospodárstva. Dosiaľ existujúce lokality ohrozuje sekundárna sukcesia, najmä zarastanie náletovými drevinami. Ako druh tolerujúci kolísanie hladiny podzemnej vody dokáže prežiť čiastočné odvodnenie lokality. V ČR patrí medzi silno ohrozené (C2t) a zákonom chránené druhy (§2), na Slovensku medzi zraniteľné (VU) druhy, nie je zákonom chránená.
Foto: 14. 6. 2005 a 30. 5. 2006 (Slovensko, Spišské kotliny) a 5. 6. 2007 (Slovensko, Liptovská kotlina).